Automobilový priemysel, telekomunikácie a spotrebný tovar zaznamenávajú výrazné zhoršenie výhľadov.
Vojna Spojených štátov a Izraela proti Iránu už stála firmy po celom svete najmenej 25 miliárd dolárov, teda približne 21,5 miliardy eur, pričom suma ďalej rastie. Podniky sa pasujú s prudko rastúcimi cenami energií, narušenými dodávateľskými reťazcami a prerušením obchodu cez Hormuzský prieliv. Vyplýva to z analýzy agentúry Reuters, ktorá vychádza z finančných správ zverejnených spoločnosťami obchodovanými na burzách v Spojených štátoch, Európe a Ázii.
Najmenej 279 spoločností uviedlo, že pre vojnu spustili obranné opatrenia na zmiernenie finančných dôsledkov vrátane zvyšovania cien alebo obmedzovania výroby, vyplýva z analýzy. Niektoré firmy tiež pozastavili výplatu dividend či spätné odkupy akcií, prepustili zamestnancov, zaviedli palivové príplatky alebo požiadali o núdzovú štátnu pomoc. Na porovnanie, viac než sto firiem do minuloročného októbra uviedlo, že americké clá zavedené v roku 2025 im zvýšili náklady o viac než 35 miliárd dolárov, teda približne o 30,1 miliardy eur.
Táto situácia je ďalším zo série otrasov, ktoré zasiahli podniky po pandémii ochorenia COVID-19 a ruskej invázii na Ukrajinu, a zároveň tlmí očakávania pre zvyšok roka. Na trhu navyše panuje len malá nádej, že by sa čoskoro podarilo dosiahnuť dohodu o ukončení konfliktu.
„Tento rozsah poklesu v odvetví je porovnateľný s tým, čo sme pozorovali počas globálnej finančnej krízy, dokonca vyšší než v iných obdobiach recesie,“ uviedol šéf výrobcu domácich spotrebičov Whirlpool Marc Bitzer po tom, čo firma znížila svoj celoročný výhľad o polovicu a pozastavila výplatu dividend. Dodal, že spotrebitelia odkladajú výmenu výrobkov a radšej ich opravujú.
Analytici zároveň upozorňujú, že so spomaľovaním rastu bude slabnúť cenová sila firiem a bude ťažšie absorbovať fixné náklady, čo môže v druhom štvrťroku aj v ďalšom období ďalej tlačiť na ziskové marže. Trvalejšie zvyšovanie cien by navyše mohlo podporovať infláciu a ďalej oslabovať už aj tak krehkú dôveru spotrebiteľov.
Whirlpool zďaleka nie je jediný, kto pociťuje dôsledky konfliktu. Na rastúce náklady a tlak na hospodárenie upozornili aj spoločnosti ako Procter & Gamble, malajzijský výrobca kondómov Karex alebo Toyota. Približne pätina firiem zahrnutých v analýze, ktoré pôsobia v odvetviach od kozmetiky cez pneumatiky a čistiace prostriedky až po leteckých a námorných dopravcov, uviedla, že konflikt má negatívny vplyv na ich finančné výsledky. Väčšina z nich sídli v Británii a Európe, kde boli ceny energií vysoké už predtým, takmer tretina potom pochádza z Ázie, ktorá je výrazne závislá od dodávok ropy a palív z Blízkeho východu.
Konflikt na Blízkom východe teraz vstupuje do tretieho mesiaca. Irán pre konflikt zablokoval Hormuzský prieliv, dôležitý uzol na prepravu palív, čo spôsobilo rast ceny ropy nad sto dolárov za barel, teda približne nad 86 eur za barel. V porovnaní s obdobím pred začiatkom vojny je ropa drahšia o viac než päťdesiat percent. Uzavretie tejto trasy zároveň zvýšilo náklady na lodnú dopravu, obmedzilo dostupnosť surovín a narušilo obchodné trasy zásadné pre tok tovaru. Dôsledky vidieť aj pri dodávkach hnojív, hélia, hliníka, polyetylénu a ďalších dôležitých vstupov pre priemysel.
Najväčší podiel na celkových zvýšených nákladoch spôsobených vojnou pripadá na letecký sektor, a to približne 15 miliárd dolárov, teda asi 12,9 miliardy eur, okrem iného pre takmer zdvojnásobenie cien leteckého paliva. Ako sa situácia zhoršuje, na dôsledky upozorňujú aj ďalšie odvetvia. Toyota očakáva stratu 4,3 miliardy dolárov, teda zhruba 3,7 miliardy eur, Procter & Gamble pokles zisku po zdanení o miliardu dolárov, približne 860 miliónov eur, McDonald’s zas varuje pred dlhodobo vyššími nákladmi v dôsledku narušenia dodávateľských reťazcov. Generálny riaditeľ spoločnosti McDonald’s Chris Kempczinski zároveň uviedol, že vysoké ceny pohonných látok sú v súčasnosti hlavným problémom, ktorý oslabuje dopyt najmä u nízkopríjmových spotrebiteľov.
Takmer štyridsať spoločností z priemyslu, chemického a materiálového sektora uviedlo, že pre závislosť od petrochemických dodávok z Blízkeho východu plánujú zvyšovať ceny. Finančný riaditeľ firmy Newell Brands Mark Erceg upozornil, že každé zvýšenie ceny ropy o päť dolárov za barel, teda približne o 4,30 eura, zvyšuje náklady firmy zhruba o päť miliónov dolárov, čo je približne 4,3 milióna eur. Nemecký výrobca pneumatík Continental potom od druhého štvrťroka očakáva pre drahšie suroviny dodatočné náklady minimálne sto miliónov eur. Podľa vedenia sa tento efekt prejaví s niekoľkomesačným oneskorením a naplno zasiahne hospodárenie v druhej polovici roka.
Zisky firiem zostali v prvom štvrťroku silné, čo pomohlo hlavným indexom, ako je S&P 500, dosahovať nové maximá aj napriek rastúcim nákladom na energie a vyšším výnosom dlhopisov spojených s infláciou. Od konca marca však analytici znížili odhady ziskových marží pre druhý štvrťrok pri priemyselných aj spotrebiteľských firmách v indexe S&P 500.
Podľa Goldman Sachsu budú od druhého štvrťroka európske firmy z indexu STOXX 600 čeliť tlaku na marže, pretože bude ťažšie preniesť dodatočné náklady do cien a zároveň vyprší ochrana zo zaistenia. UBS uvádza, že sektory ako automobilový priemysel, telekomunikácie a spotrebný tovar zaznamenávajú výrazné zhoršenie výhľadov. V Japonsku už analytici znížili odhady rastu ziskov pre druhý štvrťrok takmer na polovicu, teda na 11,8 percenta. Podľa analytikov sa pritom skutočný vplyv na firemné výsledky ešte len začne naplno prejavovať.
