Obchodné reťazce Spar, Billa, Hofer a Lidl podľa ministerstva sociálnych vecí ovládajú rakúsky trh.
Viedenský obchodný súd tento týždeň začne rokovať o žalobách, ktoré na reťazce Hofer a Billa podalo pre netransparentné označovanie cien potravín pri zľavách Združenie pre informácie spotrebiteľov. Združenie predajcov potravín žalovalo v mene ministerstva sociálnych vecí, informovala dnes agentúra APA.
Prvé vypočutie v prípade reťazca Hofer sa uskutoční v utorok, o prípade reťazca Billa sa bude rokovať v stredu. Prvé súdne konanie vo veci žaloby na reťazec Spar je naplánované na koniec januára a o žalobe na Lidl sa bude rokovať vo februári.
Obchodné reťazce Spar, Billa, Hofer a Lidl podľa ministerstva sociálnych vecí ovládajú rakúsky trh. Úrady sa sťažujú na reklamu na zľavy, ktorá je podľa nich klamlivá. Spoločnosti podľa žaloby porušujú opatrenia na zvýšenie cenovej transparentnosti. Prerokúvané sťažnosti sa pritom zatiaľ netýkajú akcií typu „dva za cenu jedného“, uviedla APA.
Opatrenia by podľa šéfky Spolkového úradu pre hospodársku súťaž Natalie Harsdorf mohli viesť k zníženiu cien až o štyri percentá. V Rakúsku v poslednom roku vyvolal búrlivé reakcie silný nárast cien potravín. Početné akcie sú podľa Viedne často nadhodnotené a porušujú zákon o označovaní cien.
Úrady tiež kritizujú takzvané územné obmedzenie dodávok v Únii. Podľa Harsdorfovej by bez tohto obmedzenia bol tovar v Rakúsku v priemere o osem percent lacnejší. Rakúsky alebo český obchodník nemôže v takom prípade nakupovať tovar od daného koncernu lacnejšie napríklad v Nemecku, ale musí ho kupovať drahší v Rakúsku alebo Česku.
Podľa zhrnutia Európskeho parlamentu môžu byť takéto obmedzenia priame alebo nepriame. Priame obmedzenia môžu mať podobu odmietnutia objednávky, množstevného alebo geografického obmedzenia. Nepriame obmedzenia môžu mať napríklad podobu rozdielneho balenia alebo obsahu tovaru v rôznych regiónoch.
Podľa štúdie Komisie z roku 2020 sa väčšina oslovených firiem v Česku stretla s nejakým typom územného obmedzenia. V celej EÚ sa potom s takýmto obmedzením stretlo 49 percent nakupujúcich firiem, 31 percent nie a zvyšných 20 percent nedokázalo odpovedať. Rozdiely v obaloch a označovaní hlásilo 30 percent respondentov, rozdielny obsah balenia 27 percent opýtaných.
