Ekonomika SR by v roku 2023 mohla vzrásť o 1,5 %, v roku 2024 o 3 %. Priemerná inflácia v budúcom roku by mala dosiahnuť úroveň 10 %, v roku 2024 by mohla byť okolo úrovne 9 %.
Uviedol to v utorok (20. 12.) pri predstavení prognózy „Ekonomický vývoj a menový vývoj – zima 2022“ guvernér NBS Peter Kažimír, za účasti viceguvernéra NBS Ľudovíta Ódora.
„V budúcom roku by naša ekonomika mohla rásť okolo úrovne 1,5 %. V ďalšom roku, v roku 2024, by to mohlo byť vo výške 3 %. Predpokladáme, že tento rok skončíme s priemernou infláciou okolo 12 %. Priemerná inflácia v budúcom roku by mala dosiahnuť iba 10 %, čo je významný rozdiel oproti jesennej prognóze. V ďalších rokoch to stále nevidíme ružovo, v roku 2024 by priemerná inflácia mala byť niekde okolo úrovne 9 %,“ spresnil Kažimír.
3 min
3 min
Majstrovstvá sveta FIFA zarobia takmer deväť miliárd dolárov, uviedol Bloomberg
3 min
3 min
Maďarské štátne médiá prerušili vysielanie spravodajstva, čaká ich reforma
3 min
3 min
Princ Harry prehral súdny spor s vydavateľom Daily Mail, píše BBC
2 min
2 min
Nemecko plánuje znížiť štedré dotácie na nízkouhlíkové tepelné čerpadlá
2 min
2 min
Samsung podľa predbežných údajov zvýšil zisk za štvrťrok na desiatky miliárd eur
3 min
3 min
Extrémna horúčava mení nápojové preferencie Európanov, prestávajú piť alkohol
2 min
2 min
Británia, Holandsko, Fínsko a Poľsko chcú spoločné financovanie obrany spustiť do dvoch rokov
2 min
2 min
Prenosová sieť na celej Kube skolabovala, bez elektriny je 10 miliónov ľudí
2 min
2 min
Skončilo sa zavážanie paliva do nového bloku jadrovej elektrárne Mochovce
2 min
2 min
Španielsko čaká, že tento rok privíta 100 miliónov turistov. Prirodzený výsledok, vraví minister
2 min
2 min
Generálny tajomník OSN varoval pred AI, je to experiment bez súhlasu a plánu
2 min
2 min
Škrty sa nekončia: Porsche sa chystá zrušiť ďalších 4-tisíc pracovných miest
3 min
3 min
Japonsko skúša AI pri diagnostike stromov, ktorým hrozí pád
3 min
3 min
Čínska firma ponúka vierohodných a „vždy verných“ humanoidných robotov
2 min
2 min
Vedenie nízkonákladovky easyJet súhlasí s ponukou na prevzatie za 6,1 miliardy eur. Rozhodnú akcionári
„V zásade platí, že do roku 2025 by sme sa mali s plynom aj s elektrinou dostať na dvojnásobnú úroveň toho, čo momentálne platíme na úrovni domácností. To je relatívne veľa. Ide len o to, ako to rozložíme v čase. Čím menej dáme v súčasnosti, o to viac budeme musieť dávať v budúcnosti,“ upozornil Ódor.
Opatrenia pomôžu domácnostiam
Podľa prognózy NBS vládne opatrenia v oblasti cien energií budú v budúcom roku účinne brániť prepadu životnej úrovne obyvateľstva. Zamedzujú výraznému nárastu životných nákladov pre domácnosti, čím pravdepodobne odvrátia pokles ekonomiky, reálnych príjmov a kúpyschopnosti obyvateľstva v budúcom roku.
Vládne zásahy však majú podľa odhadu centrálnej banky cenu v podobe ťarchy na verejné financie a zvýšenej neistoty týkajúcej sa vývoja v ďalších rokoch. Do roku 2025 čaká domácnosti výrazné zvýšenie účtov za energie na základe trhových cien energií, ak tie zostanú na vysokých úrovniach.
Podľa NBS však stav verejných financií neumožňuje, aby vláda dlhodobo kompenzovala veľké rozdiely medzi trhovými a spotrebiteľskými cenami energií.
Tlak na verejný dlh
Verejný dlh by sa mal podľa prognózy NBS v nasledujúcich rokoch aj bez ďalších opatrení držať blízko hranice 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). V nasledujúcich rokoch očakáva centrálna banka zhoršenie hospodárenia verejného sektora.
Deficit by mal byť v roku 2023 na úrovni 5,9 % HDP a v roku 2024 až 5,5 % HDP, a to vplyvom opatrení na zmiernenie energetickej krízy a vysokej inflácie, ako aj vysokým rozsahom permanentných opatrení vlády.
V budúcom roku dlh podľa centrálnej banky ešte mierne klesne, ale NBS následne opäť predpokladá nárast dlhu z dôvodu vysokého očakávaného deficitu. V roku 2023 však môže byť podľa NBS opätovne zavedená dlhová brzda, ktorá by mohla klásť požiadavky na nižší dlh.
Výhľad ekonomického vývoja zostáva podľa centrálnej banky obklopený naďalej vysokou neistotou nad rámec vládnych politík. Dosah vojny na Ukrajine predstavuje najväčšie riziko pre ekonomiku. S tým je spojená otázka, ako si Európa poradí s energetickou krízou.
