Letná vlna horúčav v Európe, ktorá sa začala 20. júna, bola najintenzívnejšia, aká bola na kontinente doteraz zaznamenaná.
Extrémna horúčava mení nápojové preferencie Európanov. Keď teplota prekročí 32 stupňov, záujem o vychladené pivo a Aperol Spritz už veľmi nestúpa. Doteraz pritom platilo, že horúce roky vedú k vyššiemu predaju alkoholu. S odvolaním sa na štúdiu Kalifornskej univerzity, ETH Curych a Severokarolínskej štátnej univerzity o tom píše agentúra Reuters.
Efekt rastu záujmu o alkohol pri stúpajúcej teplote sa líšil v závislosti od lokality. Menej výrazný bol v oblastiach, kde sú vysoké teploty normou.
„Teplé počasie všeobecne spotrebu zvyšuje. Existuje však hranica, za ktorou už je jednoducho príliš horúco na to, aby si ho ľudia užili,“ povedal agentúre Reuters Marten Lodewijks zo spoločnosti IWSR, ktorá sa zaoberá analýzou trhu s nápojmi. Dodal, že akonáhle je táto hranica prekročená, niektorí spotrebitelia začínajú konzumáciu alkoholu obmedzovať.
Letná vlna horúčav v Európe, ktorá sa začala 20. júna, bola najintenzívnejšia, aká bola na kontinente doteraz zaznamenaná. Spôsobila tisíce nadmerných úmrtí, zahltila systémy zdravotnej starostlivosti, narušila výrobu energie a poškodila infraštruktúru.
Európske zdravotnícke úrady odporúčali vyhýbať sa alkoholu, ktorý prispieva k dehydratácii a zvyšuje telesnú teplotu. V Paríži boli predaj alkoholu v obchodoch a konzumácia na verejnosti dočasne zakázané.
„Medzi teplým počasím a extrémnymi horúčavami je zásadný rozdiel,“ povedal agentúre globálny riaditeľ pre vonkajšie vzťahy spoločnosti Carlsberg Kristian Henningsen. Dodal, že v extrémnej horúčave ľudia radšej zostávajú doma, než aby vyrazili von na pohárik. Dánsky pivovar podľa neho preto v reakcii na tieto zmeny rozširuje ponuku o pivo s nízkym obsahom alkoholu či nealkoholické varianty a nealkoholické nápoje.
Spiros Malandrakis, manažér pre globálne analýzy trhu s alkoholickými nápojmi v spoločnosti Euromonitor International, uviedol, že extrémnejšie horúčavy môžu mať na podniky v tomto odvetví zmiešané dopady.
Nielenže môžu niektorých ľudí prinútiť piť menej, ale tiež poškodiť ekonomiku a kúpnu silu či zasiahnuť poľnohospodárstvo. Náklady na výrobu alkoholu by sa tak zvýšili, hovorí Malandrakis. Predpovedá však tiež, že niektorí ľudia budú vo svete, ktorý „pôsobí, akoby doslova horel“ piť viac.
Meteorologická služba Európskej únie Copernicus uviedla, že horúčavy budú častejšie a intenzívnejšie. Vedci zároveň konštatovali, že vlna horúčav v Európe by bola prakticky nemožná bez zmeny klímy spôsobenej ľudskou činnosťou, pre ktorú sa tento kontinent otepľuje rýchlejšie ako ktorýkoľvek iný.
