Energetická kríza, chudoba či rastúce ceny energií. Heslá, ktoré v posledných týždňoch počúvame denno-denne. Čo však znamenajú a kto je energetickou chudobou väčšmi ohrozený?
Analytici označujú pojem energetická chudoba za „Kolumbovu ženu“ – všetci o nej počuli, ale nikto ju nevie presne definovať. To komplikuje nielen vyčíslenie počtu slovenských domácností, ktorých sa týka, ale aj nastavenie adekvátnych opatrení, ktoré by energeticky najzraniteľnejším ľuďom dokázali pomôcť.
V prvom rade si treba ozrejmiť, koľko financií Slováci míňajú na energie. Náklady na bývanie a energie tvoria v priemere vyše štvrtinu z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností. Elektrina, plyn a teplo tvoria z celkových nákladov takmer desať percent, pričom výdavky na elektrinu tvoria 3,7 %, výdavky na plyn 3,3 % a na teplo odchádza ďalších 2,8 %. Ide o najvyšší podiel v rámci krajín Európskej únie.
Slovenské domácnosti pociťovali nárast cien energií od roku 2018, výnimkou bol len minulý rok, v ktorom došlo k zlacneniu.
Devastačné zdražovanie
Momentálne sme svedkami prudkého zdražovania energií. V prvom polroku 2022 si slovenské domácnosti za plyn priplácali medziročne viac o 19,8 percenta. Teplo ich vyšlo drahšie ako vlani o 14,4 percenta, elektrina o 11,7 percenta.
Ako pripomína v analýze Eva Sadovská, analytička Wood & Company, hlavným faktorom ovplyvňujúcim tento stav je vojnový konflikt na Ukrajine, ktorý spôsobuje až niekoľkonásobný nárast cien energií na svetových burzách.
Z toho logicky vyplývajú opodstatnené prognózy ešte prudšieho nárastu cien energií pre slovenské domácnosti v roku 2023. Pre mnohé je však takéto zdražovanie doslova devastačné. Preto sa čoraz viac skloňuje na Slovensku aj pojem energetická chudoba.
2 min
2 min
Nezamestnanosť v Európe bez väčších zmien. Výnimkou je trh práce mladých do 25 rokov
4 min
4 min
AI, čipy a Ázia valcujú trhy. Kde investori zarobili najviac v prvej polovici roka
3 min
3 min
Súd EÚ potvrdil rekordnú pokutu pre Google. Za zneužívanie Androidu zaplatí 4,125 miliardy eur
2 min
2 min
OpenAI zvažuje odovzdať americkej vláde päťpercentný podiel. Chce si zlepšiť vzťahy s Trumpom
2 min
2 min
Najznámejšia kryptomena bitcoin sa prepadla najnižšie za 21 mesiacov
3 min
3 min
Rusko uzavrelo hraničné priechody pre vlaky s Estónskom, Lotyšskom a Fínskom. Nevieme, čo tým sleduje
2 min
2 min
Google má podľa súdu zaplatiť firme PriceRunner odškodné 1,26 miliardy eur
3 min
3 min
Konsolidovaný zisk Agrofertu vlani klesol o 4,9 miliardy na 2,2 miliardy korún
2 min
2 min
Inflácia v eurozóne v júni klesla na 2,8 percenta. Slovenská je na 3,5 percenta, ale klesla tiež
2 min
2 min
„Okno príležitosti“: Ukrajina žiada Európsku úniu o ďalšiu vojenskú pomoc, chce využiť situáciu
2 min
2 min
Vpustite Italo! Nemecký regulátor obmedzí štátnu Deutsche Bahn, šancu dostane aj taliansky dravec
3 min
3 min
Trumpova administratíva zrušila obmedzenia AI modelov Fable a Mythos od Anthropiku
2 min
2 min
Výrobky Nestlé nebudú obsahovať umelé potravinárske farbivá
2 min
2 min
Zvýšenie podielu štátu v Slovenských elektrárňach by mohlo stáť miliardy eur
3 min
3 min
Trapas pre AI. Ford znovu najal inžinierov, umelá inteligencia sa nevyrovnala ich schopnostiam
Ako sme už spomínali, neexistuje jednotná metodika na definovanie energetickej chudoby, a preto je ťažké vyčísliť, koľkých domácnosti sa týka. Do konca roka by však Slovenská akadémia vied mala vypracovať návrhy definície tohto pojmu.
Kúriť alebo jesť?
Energetická chudoba sa veľmi zjednodušene zvykne vysvetľovať slovným spojením „heat or eat“ (v preklade „vykurovať alebo jesť“). Ide o neželaný stav, keď ohrozené domácnosti čelia výberu medzi energiou a jedlom.
Iná definícia zase hovorí, že domácnosti sa stávajú energeticky chudobnými, ak nemajú dostatok financií na to, aby si v byte alebo v dome zabezpečili vykurovanie (na úrovni 18 až 21 stupňov Celzia) a ďalšie energie. Najčastejšími dôvodmi sú nielen nízke príjmy a vysoké ceny energií, ale aj neefektívny spôsob vykurovania či nedostatočná izolácia.
Hoci presná definícia ešte neexistuje, k dispozícii je niekoľko ukazovateľov, vďaka ktorým vieme určiť, ktorých Slovákov a Sloveniek sa týka najviac.
Jednou z možností sú štyri ukazovatele EU SILC 2020, ktoré zverejňuje Štatistický úrad SR a Eurostat
- Miera preťaženia nákladmi na bývanie (vyššie ako 40 percent príjmov),
- nedoplatky na účtoch za energie,
- neschopnosť zabezpečiť primerané teplo,
- život v domácnosti so zatekajúcou strechou či vlhkými stenami.
Na Slovensku je bývanie najväčšou záťažou najmä pre domácnosti jedného dospelého člena, teda osamelého seniora, dospelého, ktorý žije sám, alebo jedného rodiča s dieťaťom. Nadmerne vysoké náklady na bývanie má 16 až 19 % obyvateľov z takýchto domácností. Miera preťaženia nákladmi na bývanie sa tak týka viac ako 178-tisíc Slovákov.
Problém aj pre viacčlenné domácnosti
Najhoršie sú pritom účty za energie. Nedoplatky za energie má 5,2 % obyvateľov SR – čomu zodpovedá viac ako 283-tisíc ľudí. Aktuálna situácia je problematická aj pre obyvateľov žijúcich v domácnostiach s dvomi dospelými členmi a aspoň tromi deťmi (10,7 %) či obyvateľov žijúcich v domácnostiach minimálne troch dospelých s deťmi (8,3 %).
Energetická chudoba nezávisí iba od finančnej situácie domácností a ich schopnosti čeliť vysokým cenám, ale aj od kvality bytov a domov. S tým súvisí nielen renovácia bytových domov ako zatepľovanie, ale aj renovácia striech či stien.
