V USA by povedali: too good to be true. Práve odtiaľ sa profesor Karel Pacák v pozícii svetovej kapacity vrátil do súkromnej firmy, v holdingu Akeso rozbehol podporu vedy a chce spolupracovať aj s ďalšími kľúčovými hráčmi v Česku, pretože práve z toho môžu profitovať pacienti. A kvôli nim to predsa celé robí.
„To nám musíte držať palce! Hodili by sa aj tie na nohách,“ hovorí Karel Pacák, keď opisuje, ako plánuje dotiahnuť svoje profesijné opus magnum – a iste s láskavosťou jemu vlastnou dovolí, aby čitateľ bez lekárskeho vzdelania dostal len na kosť osekanú verziu jeho plánov. Má ísť o nový druh imunoterapie, ktorý by mal znížiť recidívu nádorov aj pravdepodobnosť vzniku metastáz.
„Keby sa nám túto metódu podarilo skutočne dotiahnuť a presadiť do klinickej praxe, bol by to pre mňa splnený profesijný sen,“ hovorí profesor Pacák. Je skvelé počúvať, čo český vedec dokáže, ešte viac však záleží na tom, kde tieto slová zaznievajú. Nie v Národnom inštitúte zdravia v americkom štáte Maryland, v elitnom klinicko-vedeckom zariadení, kde mu bežne volali na konzultácie aj kolegovia profesori z Harvardu, Stanfordu či Mayo kliniky.
Znejú v zasadačke na okraji Prahy. V sídle českej firmy Akeso, vybudovanej z českého kapitálu. Toto spojenie už má prvé výsledky, pre pacientov môžu byť zásadné.
„Verím, že prvá klinická štúdia týkajúca sa našej novej imunoterapie by mohla prebehnúť práve v pardubickom onkologickom a rádiologickom centre Multiscan v rámci holdingu Akeso a v spolupráci s firmou TumorSHOT, kde pracujem so svojím synom Tomášom. Jeho podporu a výnimočné vlastností si nesmierne vážim,“ dodáva Karel Pacák.
Špičková medicína často predstavuje svet, v ktorom sa zrážajú veľké egá, to však nebude tento prípad. „Ale prosím vás,“ hlesne, „nejde predsa o nás lekárov, ide o pacienta. Je to jeho život. Každý je jedinečný, nenahraditeľný a neopakovateľný. Každý má svojich blízkych, pre ktorých je najdôležitejší na svete, preto chcem pre pacientov urobiť to najlepšie. Venujem sa im možno viac než niekto iný, ale ja to inak robiť neviem.“
V jeho prípade to znamenalo postupnú cestu do pozície svetovo uznávaného endokrinológa, experta na endokrinné nádory, predovšetkým nadobličiek. Ďalší veľký príbeh v pár slovách: je po ňom pomenovaný Pacákov–Zhuangov syndróm, ktorý predstavuje jeden z dielikov v stále sa rozširujúcej mozaike poznania toho, ako hypoxia (znížené množstvo kyslíka v krvi) ovplyvňuje vznik nádorov.
V článku sa dočítate
- Prečo po návrate do Česka neskončil vo veľkej fakultnej nemocnici?
- Plánoval v USA zostať? A čo je pre prácu v Spojených štátoch zásadné?
- Čo sa tam naučil?
- Akú má víziu pre české zdravotníctvo?
Pacákov objav spolu s mnohými ďalšími pomohol vytvoriť širší kontext, ktorý bol následne zohľadnený aj v práci ďalších výskumníkov, ocenených Nobelovou cenou za objavy mechanizmu, pomocou ktorého bunky reagujú a adaptujú sa na hypoxiu.
Pacák tento syndróm predstavil v The New England Journal of Medicine, tesne pred naším rozhovorom mu vyšiel odborný text v časopise The Lancet Diabetes & Endocrinology – vyššie sa v medicíne dá vedecky dostať len ťažko.
A predsa po návrate do Česka neskončil vo veľkej fakultnej nemocnici, ale v súkromnej firme. Prečo?
