Riziko vníma ako remeslo, kontroly nad zakladateľmi sa vzdal a o Európe hovorí tvrdšie než väčšina jeho kolegov. General Partner Zero One Hundred a čerstvý laureát 30 pod 30 Adam Ďurica vysvetľuje, prečo sú priemerní zakladatelia tí, ktorí sa musia prosiť, a kde celému kontinentu dochádza dych.
Štyri stretnutia za deň a ani jedno nezačne načas. Niekto dorazí neskôr, iný skôr odíde, a kým sa nazdáte, padne otázka: nepôjdeme na večeru? Alebo rovno, poď ku mne domov. V krajinách Perzského zálivu sa o najväčších obchodoch nerozhoduje v zasadačkách, ale pri spoločnom stole, často cez víkend a uprostred rodiny, pričom otázka „ako ti môžem pomôcť“ zaznie až na konci večera, ak vôbec.
Adam Ďurica to za päť rokov pochopil do detailu a musel sa naučiť pravidlo: ak tam nie ste aj cez víkendy, navždy zostanete turistom.
Vo fonde Zero One Hundred začínal ako associate a vypracoval sa až na general partnera, pričom práve tento rok sa stal aj laureátom rebríčka Forbes 30 pod 30. Dnes ako general partner 0100.vc spolurozhoduje o tom, kam potečú desiatky miliónov eur, a najmä o tom, ktorá firma v jeho portfóliu má šancu vrátiť násobky celého fondu a ktorá skončí.
Druhý fond mieri na cieľových 100 miliónov eur, jeho štruktúra sa oproti prvému otočila naruby a téza znie jasne: byť najsilnejším mostom medzi Európou a Perzským zálivom. S novou stoličkou prišlo aj čosi menej viditeľné, a to úplne iný vzťah k riziku. A k chybám, ktorých v prvom fonde nazbieral dosť na to, aby o nich dnes hovoril nahlas.
V ROZHOVORE SA DOČÍTATE:
- prečo sú preňho zmluvy dnes „len kus papiera“ a posledných sedem z deviatich investícií spravil cez SAFE,
- aké tri chyby si odniesol z prvého fondu a prečo prestal zakladateľom zväzovať ruky,
- ako naozaj funguje biznis v Perzskom zálive a prečo tam o dealoch rozhoduje skôr víkend než zasadačka,
- kde Európe reálne dochádza dych a prečo sa firmy zasekávajú práve okolo Series B,
- ktoré sektory a mená z regiónu treba podľa neho tento rok sledovať.
Ako sa zmenil váš pohľad na riziko s pozíciou general partnera a ako sa to odráža vo fonde?
S novou pozíciou súvisí len jedna časť toho, ako sa pozerám na riziko. Druhá prišla prirodzene tým, ako dozrieva náš fond a naša firma. Čoraz viac času trávim s inými partnermi v Európe aj v USA a spôsob, akým sa pozerajú na svoju pozíciu, na fond a na investície, človek veľmi ľahko nasaje.
Čo sa týka môjho myslenia, mám pocit, že som oveľa komfortnejší s rizikom a hlavne lepšie chápem, čo riziko v tejto oblasti vlastne znamená. Vo venture kapitáli je riziko absolútne nevyhnutné. Táto trieda aktív funguje najlepšie práve vtedy, keď podstupuješ väčšie riziko. Samozrejme, musí byť spojené s adekvátnym výnosom, ale pointa je, že musíš robiť naozaj rizikové investície a byť s tým komfortný. Na konci dňa si za to odmenený.
Ani nie tak v tom, či dokážem vrátiť peniaze, alebo či firma minie celý ticket a padne. Skôr je rizikom to, že nevyberiem správnu firmu. Nejde o stratu samotného kapitálu, ale o stratu potenciálneho výnosu, ktorý by som získal, keby som vybral správne.
