Jednoduchý dom z bambusových palíc, jedna vedľa druhej tvoria steny. Strop je ukrytý pod červenou a tyrkysovou látkou. Na stenách, cez ktoré sa do miestnosti dostáva čerstvý vzduch, visia dekorácie – kruhy vo farbách ružovej, oranžovej, fialovej.
V strede miestnosti sa nachádza dlhý stôl s plastovým obrusom a okolo neho čierne stoličky. Plagáty na jednom konci stola uvádzajú názvy organizácií, vďaka ktorým sa tu dnes ženy stretávajú. Zahalené v burkách alebo s hlavami ukrytými pod šatkami, prichádzajú na stretnutie vedúcich svojpomocných skupín v utečeneckých táboroch v Bangladéši.
Toto stretnutie sa zameralo na voľby. Zväčša rohinské ženy na úteku, ktoré sa zúčastňujú stretnutia, si ho vyžiadali samy. Požadujú právo na spravodlivý prístup k informáciám a jasnosť podmienok pre kandidátov.
Na konci stola sedí Razia Sultana, ľudskoprávna aktivistka a feministka, ktorá sa zasadzuje o skromnosť, zdravý rozum a je aj proti diskriminácii a násiliu na ženách. Keď sa Razie pri našom rozhovore online v jedno septembrové ráno spýtam, kto je, odpovie, že rohinská žena zo štátu Arakan v Mjanmarsku, hoci veľkú časť svojho života prežila v susednom Bangladéši.
Časť jej rodiny sa narodila v Mjanmarsku, časť v Bangladéši, spomienky z detstva má z oboch krajín. V šesťdesiatych rokoch sa však jej rodičia rozhodli usadiť v Bangladéši – aj preto, že boli v Mjanmarsku politicky aktívni, čo už vtedy nebolo pre Rohingov úplne bezpečné.
Sultanová spomína, že vyrastala v aktivistickom a politickom prostredí a možno aj to ju viedlo k štúdiu práva aj k práci v tejto oblasti. Ako právnička a učiteľka pracovala približne do roku 2016, keď sa skomplikovala situácia jej ľudí. Keď vtedy tisíce Rohingov utekali z krajiny jej pôvodu, Sultanovej život sa zmenil.
Diskriminácia a násilie
Podľa Amnesty International čelili Rohingovia v Mjanmarsku desaťročia útlaku a odopieraniu ľudských práv. Oficiálne ani neboli považovaní za etnickú skupinu. Dokonca podľa mjanmarského zákona o občianstve im bolo odopreté občianstvo, čo výrazne obmedzovalo ich prístup k zdravotnej starostlivosti, štúdiu i k pracovným príležitostiam. Diskriminácii tiež čelili pre svoje moslimské náboženstvo, ktoré je v krajine menšinové.
V roku 2012 došlo k násilným stretom medzi budhistami a moslimami v štáte Arakan alebo Rakhin, ako sa nazýva dnes. Sultana Razia už vtedy cítila potrebu konať – aspoň na sociálnych sieťach šírila informácie o tom, čo sa dialo. „Niekoľko členov mojej rodiny zomrelo, niekoľko ich bolo vnútorne vysídlených,“ spomína dnes.
archív Razie Sultanovej
Spolu s členmi Raziinej rodiny boli do iných častí krajiny násilne vysídlené desiatky tisíc ľudí, väčšinou Rohingov. Napätie odvtedy neustalo. Medzi rokmi 2016 a 2017 utiekli z Mjanmarska do Bangladéša stovky tisíc Rohingov. Utekali pred vypaľovaním dedín, rôznymi formami násilia. Sultanovú oslovila nezisková spravodajská agentúra pre Rohingov v Arakane Kaladan Press Network, aby im išla tlmočiť príbehy prichádzajúcich žien.
„V deň, keď som začala prekladať v táboroch, zostala som v šoku,“ spomína Razia, ktorá sa do táborov, kam bol inak náročný prístup, dostala práve vďaka tlmočeniu. V šoku bola z násilia, o ktorom ženy rozprávali. „Cítili voči mne dôveru, lebo mám tiež rohinský pôvod,“ hovorí. Vďaka tomu si vypočula príbehy o znásilneniach armádou – Razia si spomína, že až 90 percent žien bolo vystavených sexuálnemu násiliu. „Mnohé stratili svoje rodiny,“ vraví. Priznáva, že jej zo všetkých príbehov bolo veľmi smutno a pomohla jej podpora rodiny, manžela, ktorý bol bývalým politickým väzňom.
Po vypočutí stoviek príbehov sa Razia Sultana rozhodla konať aj inak ako tlmočníčka.
Vzdelávanie
Sultanová založila organizáciu RW Welfare Society a od začiatku podporovala ženy v táboroch v tom, aby sa stretávali medzi sebou v takzvaných svojpomocných skupinách. Na týchto stretnutiach sa vzájomne podporujú aj sa učia o svojich právach a o tom, ako sa za seba postaviť. Zo stretnutí vzišli desiatky líderiek – žien, na ktoré sa iné ženy môžu obrátiť, keď potrebujú pomoc.
Veľkou témou, ktorú ženy v svojpomocných skupinách otvárajú, je rodovo podmienené násilie. Medzinárodné organizácie upozorňujú na to, že s eskaláciou konfliktu v štáte Arakan naberajú na sile ozbrojené skupiny Rohingov v utečeneckých táboroch v Bangladéši, a tým sa zvyšuje nebezpečenstvo násilia.
„Ženy nemôžu ísť von. Nie je to tak, že by im to muži nedovolili. Je to kvôli bezpečnosti, kvôli tomu, že tábor je preplnený a v noci iba mladí ľudia, ktorí tam žijú, strážia určité oblasti. Ženy v týchto podmienkach čelia násiliu,“ povedala mi Razia Sultana už v našom prvom rozhovore pred tromi rokmi. Zároveň upozorňovala – a dodnes sa situácia nezmenila –, že v táboroch je množstvo prípadov domáceho násilia páchaného na ženách. Dôvody vidí v spôsobe života, ktorí Rohingovia dlhodobo v táboroch v Bangladéši vedú – život bez práce, naplnenia, nádeje.
archív Razie Sultanovej
„K domácemu násiliu dochádza, keď nemáš čo robiť. Keď roky žiješ bez práce,“ vraví Sultanová. Jej centrum uprostred jedného z utečeneckých táborov, takzvaný Tábor 40, vytvára tiež priestor pre ženy, aby sa učili nové zručnosti, vďaka ktorým prinesú do domácností príjem. Len nedávno ženy v tábore dokončili kurz práce s bambusom, na ktorom sa naučili ručne vyrábať rôzne druhy košov. Cieľom však je nielen zárobok, ale aj to, aby ženy boli sebavedomejšie a kreatívne. Tieto vlastnosti a schopnosti sa potom môžu prejaviť aj v tom, ako ženy obhajujú svoje práva.
Vzdelávanie je jedným zo základných kameňov práce RW Welfare Society. „Veľká časť ľudí, ktorí prišli z Mjanmarska, je negramotná,“ vraví Sultanová. Organizácia teda zabezpečuje vzdelávanie od úplných základov až po kurzy o spomínanom priebehu volieb a participácii na nich. Vzdeláva tiež seniorov či poskytuje vo svojom centre detskú zónu.
„Verím, že samotné ženy môžu zmeniť situáciu s domácim násilím,“ vraví Sultanová s tým, že ženy sa obracajú práve na líderky skupín, ktoré majú dostatok sebavedomia na to, aby na násilie upozorňovali, ak je to potrebné.
Priekopníčka
Cesta k takémuto sebavedomiu rohinských žien, ktoré utiekli zo svojich domovov, bola kľukatá. „Keď som začínala, muži nedovoľovali svojim ženám, aby chodili do môjho centra,“ spomína Razia Sultana. „Hovorili, že je to proti náboženstvu.“ Sultanová je presvedčená, že mnohí ľudia v tábore neinterpretujú islam správne a že náboženstvo je tiež často zneužívané na ovládanie nevzdelaných.
Našla spôsob, ako mužov presvedčiť. „Robila som stretnutia pre nich. Pokúsila som sa porozumieť, prečo sa správajú tak, ako sa správajú,“ vraví. „Bez mužov zmena nenastane,“ myslí si Sultanová a dodnes pozýva na školenia a ďalšie aktivity aj mužov. V centre sa navyše každý mesiac konajú stretnutia iba pre mužov.
Od začiatku bol jej prístup v niečom priekopnícky. V utečeneckom tábore zaviedla prácu s traumou. „Títo ľudia prišli o všetko – boli násilne vysídlení a navyše museli začať odznova na mieste, kde pre nich a ich deti nie sú vhodné podmienky,“ vraví. Psychosomatická terapia je v utečeneckom tábore v Bangladéši čosi úplne nové. Sultanová pri jej aplikovaní vychádzala z kórejského modelu, ale musela ju upraviť pre daný kontext. „Ide o utíšenie mysle, vyliečenie tela,“ vraví. Využívajú na to rôzne techniky – úprimné rozhovory, dýchacie cvičenia, jogu. Stretnutia vedú samy ženy z tábora, ktoré organizácia v priebehu rokov vyškolila, aby mohli samy podporovať svoju komunitu. „Dnes navštevujú rodiny aj u nich doma,“ vraví o programe pomoci.
Celé centrum organizácie RW Welfare Society dnes vedú ženy z tábora. „Pred dvomi rokmi sme zvolili výbor na čele s predsedníčkou, ktorý sa stará o celý chod centra,“ vraví Sultanová hrdo, keďže jedným z jej hlavných cieľov je práve to, aby ženy v utečeneckých táboroch boli samostatné a podporovali svoje spolupútničky.
Vďaka svojej práci so ženami a pre ženy sa Razia Sultana dostala k rečneniu na zahraničných fórach. Napríklad v apríli 2017 sa stala prvou osobou z radov Rohingov, ktorá vystúpila v Bezpečnostnej rade OSN. Z medzinárodných stretnutí sa však vždy vracia k ženám v táboroch, aby zostala v kontakte s ich realitou, s ich potrebami.
V rozhovore pre International Rescue Committee Razia povedala, že jej motivácia podporovať ženy pochádza od Matky Terezy, jej vlastnej matky a riaditeľky miestnej školy. „Riadila najväčšiu školu v Čitagongu. Nikdy nedovolila, aby ju niekto ovládal. Bola symbolom odvážnej ženy,“ povedala. „Moja matka (tiež) vždy pomáhala ženám – bola dokonalou rohinskou ženou.“ Čo Sultanovú naozaj ženie dopredu, však nie sú medzinárodné vystúpenia. „Je to dôvera žien, ich odvaha a nádej.“
