Postaviť globálny biznis na čistej náhode? Darine Štyriakovej sa to podarilo. Pôvodne vyvíjala ekologickú technológiu na ťažbu kovov, no keď si všimla, že výluh, ktorý vznikal pri procese, výrazne zlepšuje rast rastlín, otočila celý biznis.
Dnes jej startup pomáha farmárom po celom svete znižovať spotrebu agrochémie a regenerovať pôdu. „Našimi pracovníkmi sú mikroorganizmy,“ hovorí Štyriaková, zakladateľka startupu Ecolive a členka výberu Forbes Changemakeri 2025.
Dnes má Ecolive medzinárodný patent a pomáha farmárom od Európy až po Afriku. Ako sa zo slovenskej vedkyne stala podnikateľka, ktorá mení poľnohospodárstvo bez chemikálií? A prečo odmieta klasické investície z venture kapitálu?
Pôvodne ste chceli pomocou vašej technológie ťažiť kovy, no objavili ste aj iné využitie a vďaka vašim výluhom rastú rastliny lepšie. Ako ste na to prišli?
Naším cieľom nebola iba ťažba kovov. Do baníctva sme chceli priniesť ekologickú technológiu. Na ťažbu nerastných surovín sa totiž často používajú chemické metódy, ktoré naše životné prostredie poškodzujú. Nám sa podarilo prvýkrát vyvinúť ekologickú banskú technológiu na spracovanie nerastných surovín.
Zjednodušene, vieme zmeniť hnedý piesok, ktorý obsahuje kovy prekážajúce výrobe skla, na biely piesok. Videli sme, že keď vylejeme výluh, ktorý nám po tomto procese zostal, tak je zrazu tráva na tých miestach zelenšia. Vtedy sme sa však sústredili na banský priemysel, nie na poľnohospodárstvo, preto nás to veľmi nezaujímalo.
Darina Štyriaková. Foto pre Forbes: Marek Mucha
A čo sa stalo potom?
Pre jednu sklársku skupinu sme pracovali na čistení minerálov, keď na nás miestni zavolali políciu, hasičov a ministerstvo životného prostredia. Ukázali sme im eko-certifikát na našu technológiu, no povedali nám, že potrebujeme potvrdenia aj na „to tekuté“.
Tvrdili sme im, že je to v podstate hnojivo, ale žiadali, aby sme to poriadne overili a certifikovali. Zanalyzovali nám to vo viedenskom inštitúte Ages a zistili sme, že vo výluhu je množstvo hodnotných organických zložiek a prvkov, ktoré síce škodia v sklárstve, ale sú dôležité pre poľnohospodárstvo.
Našu prácu citovali rôzne časopisy, ktoré poukazovali na to, ako sa rastliny v symbióze s mikroorganizmami živia z minerálov v pôde. Hnojivo, ktoré takto vzniklo, je veľmi hodnotné, no keďže sme o tom sami nemali dostatočné vedomosti, začali sme spolupracovať s univerzitami.
Biznisová otočka
Aktuálne je však vaším hlavným zameraním táto oblasť a pôvodnú myšlienku ste opustili.
Rozhodli sme sa pôvodný biznis absolútne otočiť a vyčistenie minerálov je pre nás teraz druhotné. Nemá to až taký dopad ako v poľnohospodárstve. Vďaka nášmu výluhu vieme redukovať agrochemikálie, rastliny sú silnejšie a tekutý kremík ich dokáže posilňovať.
Naša spoločnosť zreplikovala tieto procesy ako prvá. Rastliny to dokážu urobiť aj samé, ale vďaka našej technológii to akceleruje. Z globálneho hľadiska môže mať tento objav obrovský dopad, pretože sa to dá produkovať z lokálnych surovín, ktoré sú bežne dostupné.
