Pýtajú si banky nezdravo veľa na úrokoch a poplatok? Treba ich preto zdaniť dodatočnými daňami? Táto dilema sa v slovenskom verejnom diskurze opakuje pravidelne.
Pozreli sme sa preto na čísla. Ako vyzerala ziskovosť sektora pred a po zavedení bankového odvodu? A prečo banky stále slušne zarábajú?
Nezrazil ich na kolená
Mimoriadny odvod zavedený tento rok nezrazil banky na kolená. Vyplýva to z aktuálne zverejnených čísel Národnej banky Slovenska (NBS).
Podľa nich za prvých deväť mesiacov roka dosiahli čistý zisk 831 miliónov eur, čo je síce menej ako v rovnakom období vlaňajška, no ziskovosť klesla len o osem percent. Banky tak dokázali kompenzovať vysoký odvod výnosovými položkami.
„Na ziskovosť pozitívne vplýva vývoj oboch tradičných pilierov – čistých úrokových výnosov a čistých výnosov z poplatkov a provízií,“ vysvetľuje NBS v Správe o finančnej stabilite.
Rentabilita sektora teda rastie. Hrubý zisk pred zdanením stúpol medziročne o 20 percent, a to na hodnotu 1,34 miliardy eur. Banky dokážu profitovať na rozdiele medzi úrokovými výnosmi a nákladmi. Zjednodušene – medzi úrokmi na úveroch a vkladoch, vrátane dlhopisov.
Tento rozdiel, nazývaný aj ako čistý úrokový výnos, dosiahol za tri štvrťroky 1,83 miliardy eur, čo bolo o 46 percent viac ako pred dvomi rokmi.
V článku sa okrem iného dozviete:
- Prečo banky slušne zarábajú aj po zavedení vysokého bankového odvodu.
- Aké sú ich zárobky v európskom a stredoeurópskom kontexte.
- Aké odvody platia banky v iných krajinách.
- Čo môže nasledovať po príliš vysokých daniach a odvodoch.
