Balázs Altsach má len 26 rokov, no už pracuje v legendárnom londýnskom štúdiu Church po boku producenta hudobných ikon Paula Epwortha.
Balázs Altsach je zvukárom v najvychytenejšom londýnskom štúdiu Church a tento rok prerazil dokonca aj prvou platňou, pod ktorú sa podpísal ako producent.
Paul Epworth, producent speváčky Adele, pritom hovorí, že je to ešte len začiatok. Balázsa podľa neho čaká omnoho úspešnejšia kariéra. Napokon, ani do rebríčka 30 pod 30 maďarského Forbesu sa nedostal náhodou.
Zvukár a jeho cesta
Na tú chvíľu čakal celý život. Má roztrasené ruky. Stojí v kostole po boku osoby, ktorú túžil osobne poznať už ako malé dieťa. Je nervózny, a to napriek tomu, že už nemá čo pokaziť. Vie aj to, že to bude bodka za kľukatou a dobrodružnou cestou. Zároveň to je tiež začiatok novej, ešte dlhšej a ešte dobrodružnejšej. Zaznie prvý akord. Balázs zapne nahrávanie.
Po boku Balázsa Altsacha stojí Paul Epworth. Sedemnásobný držiteľ ceny Grammy. Producent, ktorého vo Veľkej Británii trikrát zvolili za producenta roka. Ten Paul Epworth, ktorý produkoval skladbu Skyfall pre Adele. Ale Balázs ho volá familiárne: Paul.
Nachádzajú sa na londýnskej ulici Church Hill v štúdiu Church. Ide presne o to, čo by človek podľa názvu očakával: kamenný kostolík pretvorený na hudobné štúdio.
Balázs je zvukár a producent. Je to presne to remeslo, ktorému sa chcel po celý život venovať, ale zo začiatku v sebe nedokázal nájsť dostatočné odhodlanie, aby tomuto snu obetoval úplne všetko. Po maturite sa pre akýsi „pocit bezpečia“ rozhodol študovať masmediálnu komunikáciu na Korvinovej univerzite v Budapešti. So zvukárskym remeslom sa v tom čase stretával len vo voľnom čase. Kúpil si zvukovú kartu. Sprvu začal nahrávať kamarátov, no neskôr sa zaučil a začal ozvučovať aj živé koncerty.
„Spoznal som sa s niekoľkými dôležitými postavami domácej hudobnej scény. Najprv to boli Deep Glaze a Frank Palermo a ich okruhy priateľov, cez nich som sa dostal aj ku Carson Coma. Bolo to ešte v období pred ich veľkým boomom,“ spomína si Balázs. Priznáva, že v tom čase ešte celkom dobre nevedel, čo robí. Bol si istý v jedinej veci: nechcel robiť koncerty. Pre neho je kreatívna zóna práca v štúdiu.
„Rád s interpretmi trávim čas. Rád vymýšľam, ako sa z ničoho dostaneme do bodu, keď máme nahraté dve skladby.“ Balázs nejaký čas pôsobil aj v maďarskom štúdiu SuperSize. Tam si osvojil niekoľko technických grifov a podarilo sa mu zvukársky zabezpečiť viacero domácich nahrávok. Veľmi rýchlo sa však dostal do bodu, keď mu to už nestačilo. Chcel sa toho naučiť oveľa viac a chcel zbierať ďalšie skúsenosti.
Nič nenechal na náhodu a vypracoval si celú stratégiu toho, ako sa bude usilovať o naštartovanie londýnskej kariéry. Ale prečo práve Londýn?
Pretože hneď po tom, ako sa rozhodol, že zvukárske remeslo je pre neho to pravé, vedel, že by chcel byť v tejto sfére skutočne dobrý a veľký. Chcel z toho dokonca žiť. A preto nemal inú možnosť. Ľudia, s ktorými chcel spolupracovať, nežijú v Budapešti, ale v Londýne.
Balázs si nachystal približne stomiestny menný register: spísal si všetkých producentov, štúdiá, zvukárov. Zaznamenal si všetkých, ktorých prácu uznával a v minulosti počúval. Vypátral ich e-maily a pozisťoval si informácie o tom, aké majú medzi sebou vzťahy. Veľmi skoro sa ukázalo, že pre neho bude cieľ číslo jeden producent Paul Epworth.
„V tomto svete to nebeží tak, že pošlete e-mail a hotovo. E-mailové adresy týchto ľudí nie sú verejné. Môžete si však približne vypátrať, v akých kruhoch sa pohybujú, akých hudobníkov poznajú. Podarilo sa mi napríklad zistiť, kto je asistent zvukára u jedného veľkého producenta, a napísal som mu.“
