Kinga Daradics sa na čelo spoločnosť Emag Maďarsko dostala počas jej najťažšieho obdobia, plného kríz a problémov. V takej situácii je víťazstvo krásna vec.
Pýtal som sa jej na aktuálnu situáciu (zatiaľ) najsilnejšieho hráča vo svete maďarských e-shopov. Hovorili sme spolu o fenoméne black friday, o jej detstve v Rumunsku, o dobrodružstvách v Amerike a o tom, aké je to, pozerať sa na svet z najvyššieho vrcholu ropného giganta Mol.
Forbes: Radšej by som sa nepustil do otrepaného filozofovania o tom, čo znamená byť žena na vedúcej pozícii v biznise internetových obchodov. Váš príbeh sa ma dotkol z iných dôvodov. Premýšľal som, aké to mohlo byť vyrastať v rumunskom komunizme za Ceaușesca? Ako dieťa ste z vonkajšieho sveta videli len útržky a aj to len vtedy, keď televízia dvakrát týždenne na päť minút vysielala úryvok Disney rozprávky…
Kinga Daradics: (Krúti hlavou. – pozn. red.)
Sebestyén László pre Forbes Maďarsko
Čiže ani toľko. Potom ste sa ako dievčatko dostali do programátoskej triedy, neskôr ste študovali v zahraničí, v dospelosti ste zastávali vedúcu pozíciu rumunskej pobočky naftového giganta Mol a momentálne ste riaditeľka v takom odvetví, ktoré akoby stelesňovalo presný opak vášho detstva. Prekračujete hranice, vidíte von, do sveta. Aké je to pre rumunskú Maďarku, byť líderka?
Nechcem nijako mystifikovať roky socializmu, no ak som vtedy aj mala možnosť počuť nejaký cudzí jazyk, bola to maximálne ruština. Nemohli sme cestovať, nemali sme pasy a to, že nás občas niekto zvonka navštívil a priniesol nám napríklad guľôčkové žuvačky, bola pre nás veľká novinka.
Celá krajina fungovala na báze plánovaného hospodárstva, karty boli už dávno rozdané. Bolo jasné, kto mal v rukách moc. Mali sme presne narysované hranice, a medzi nimi sme museli žiť. Napriek tomu však musím povedať, že som mala veľmi dobré detstvo. Nemala som pocit, že by mi niečo chýbalo.
O tom, že ste stále brázdili ulice aj s ostatnými deckami z Csíkszeredy a večne ste sa hrali vonku, som sa dočítal aj v iných rozhovoroch. Ale čo bol ten konkrétny moment, keď ste si uvedomili, že svet sa pred vami otvoril?
Keď som prvýkrát sedela v lietadle. V prvom ročníku univerzity som z požičaných peňazí vycestovala do Ameriky, aby som tam pracovala.
Čo ste tam robili?
Kadečo, od práce v hoteloch až po pozíciu čašníčky. Klasické sezónne práce. Dodnes sa nad tým pousmejem, keď si spomeniem, s akou malou sumou som sa odvážila do toho celého pustiť. Mala som akurát toľko, aby som sa v prípade núdze dokázala dostať naspäť na letisko a aby som pár týždňov prežila. Bola to brutálna skúsenosť. Americká pracovná kultúra je celkom iná, než tá naša.
Priniesli ste si z toho nejakú skúsenosť, ktorú dodnes využívate?
To, že zákazník má stále pravdu. Zátvorka: nemá stále pravdu.
To je najväčšia blbosť. Hovorí to aj CEO Ryanair-u.
Táto veta nechce hovoriť len to, že má stále pravdu. Je tam aj druhý význam. Ak tú pravdu nemá, napriek všetkému je to zákazník, ktorý ti prispieva na výplatu a preto stojí za to pochopiť, ako o veciach rozmýšľa a prečo je nespokojný.
Ľudia v službách tam fungovali na báze falošného pozitivizmu. Vyslovene si veselosť lepili na ksicht. Stávalo sa, že som si aj po veľmi náročných šichtách zuby umývala s úškrnom na tvári, pretože pre čašníčku bolo základom, aby sa na každého za každých okolností usmievala.
A najdôležitejšie poučenie bolo, že môžem dosiahnuť množstvo vecí, ale musím pre ne makať. Áno, to, že človek zarobí dobré peniaze, súvisí s tým, že sedem dní v týždni pracuje denne šestnásť hodín.
To, že ste sa práci museli odovzdať, vidno aj na vašej kariére. V roku 2003 ste začínali na rádovej pozícii rumunského ropného giganta Mol. Zamestnali ste sa ako administratívna pracovná sila, ale už v roku 2011 ste sa ocitli na vrchole, v kresle výkonnej riaditeľky. Až mám z toho zimomriavky, keď si pomyslím, že ste z roka na rok pomaly vystupovali po rebríku, až ste sa nakonec ocitli v situácii, že práve vy ste prinášali kardinálne rozhodnutia. Ako je to s týmto povestným rebríkom? Stačí sa po ňom vyštverať raz, a potom už má človek pokoj a istotu dobrej pozície a vysokého platu? Alebo je tu stále riziko voľného pádu?
Toto je veľmi zaujímavá otázka, ktorou sa všetci lídri zaoberajú. Málokto vidí, že nám úspech nespadne len tak do lona. Máme za sebou množstvo príprav, tonu chýb a ponaučení a namáhavú prácu v neustálom nasadení. Áno, potom možno príde aj ovocie, a nebudem klamať, je to úžasný pocit. Otvára sa mnoho možností, ale ruka v ruke s nimi je tu aj veľká zodpovednosť. Úspech bez zodpovednosti neexistuje. Niektorí ľudia majú také šťastie, že si na určitej úrovni už môžu vyberať pozíciu a môžu si byť úspechom istí, no neplatí to pre každého. Svet sa rýchlo mení. Keby niekto pred dvadsiatimi rokmi povedal, že dnes budeme kolegovia s umelou inteligenciou a mechanickým učením, všetci by ho akurát tak vysmiali. Možno som sa ako osoba dostala na nejakú úroveň a možno budem môcť aj v budúcnosti v kariére stavať na určitých skúsenostiach, ale bez neustáleho učenia by som sa načisto stratila. Dnes si líder nemôže dovoliť len tak sa oprieť v kresle a oddať sa ničnerobeniu. Pracovala som síce pre ropnú spoločnosť, ale už v tom čase som sa vzdelávala aj v iných oblastiach.
Nejaký čas ste boli v Mol-e aj manažérka predaja. Ak sa pozrieme na konkurenciu (Shell), vidíme, ako si tam István Kapitány vybudoval božskú globálnu kariéru. Je pravdepodobne najúspešnejší Maďar v ropnom biznise. Samozrejme, teraz nechcem spochybňovať vašu odbornosť, no vysokú pozíciu v Emagu ste dostali napriek tomu, že ste nemali žiadnu skúsenosť s online predajom.
Moja cesta z Mol-u do Emag-u vedome viedla cez IT. Bez ohľadu na to, na ktoré odvetvie informatiky sa rozhodneme pozrieť, či už ide o algoritmy alebo umelú inteligenciu, dnes ide o presne takú prierezovú a všeobecne žiadanú znalosť ako je ekonomické vzdelanie. Keď dosiahnu firmy určitú úroveň, všetky sa musia začať zaoberať digitalizáciou, pretože musia byť reaktívne. Musia sa vedieť rozhodovať rýchlo a v reálnom čase.
Sebestyén László pre Forbes Maďarsko
Ako sa to vlastne celé udialo? V akom bode vás vyhľadal CEO Emag-u, Tudor Manea, aby vám oznámil, že vás potrebujú?
Nebol to jeden bod. Naša spolupráca je výsledok dlhých rokovaní. Môžem povedať, že som mala šťastie a bola som aj veľmi zvedavá. V Mol-e som sa už zaoberala metódami platby, manažmentom obchodu, vernostnými programami, ale mala som vplyv aj na logistiku.
Emag aj do Maďarska priniesol také komplexné činnosti a služby, v ktorých dokázali využiť množstvo mojich vedomostí a schopností. Samozrejme, musela som si tiež prejsť transformáciou a množstvo prístupov premyslieť a vybudovať nanovo. Je to celkom iný biznis, iné odvetie, iná rýchlosť a dôraz je celkom inde. Dodnes sa učím, dokonca aj ohľadne vedenia firmy a to napriek tomu, že sa tomu venujem už dvadsať rokov.
Neznášam byť banálny, ale teraz musím: dobrý obchodník sa učí po celý život. A síce je pravda, že sa zmenil svet, lenže spolu s ním ste sa zmenili aj vy. Budem trochu provokovať, tu je váš citát z roku 2016.
Vy si pamätáte viac než ja?
Len som si to vyhľadal na nete. „Keď nakupujem oblečenie, nie je to na internete. Veľmi rada sa dotýkam materiálov a oblečenie si rada skúšam, aby som mala istotu, že ten kúsok budem s radosťou znova a znova nosiť.“ Teraz vám položím otázku, ktorú sa veľmi rád pýtam každého lídra v biznise online obchodov: chodíte ešte do kamenných predajní?
Chodím! Trochu inej dynamiky do môjho života vnieslo akurát narodenie dcérky. Vtedy som mala obdobie, že som vôbec netušila, odkiaľ mám vydolovať čas pre seba.
Odvtedy v podstate všetko oblečenie objednávam online. Nielen pre dcéru, ale aj pre seba. Aj môj posledný pár topánok som objednala z Emag-u. Do kamenných predajní chodím len preto, aby som si prezrela štýly a značky. Keď nám niektorá značka sadne a už poznám dané strihy, veľkosti a kvalitu, už objednávam len online. To isté platí aj pre iné tovary z Emag-u.
Tak trochu. Ale viete, ako sa hovorí. Keby išlo všetko ako po masle, už by to nebola taká zábava ani výzva. Niekedy by sa mi hodilo, keby bolo okolo mňa menej prekážok a kríz, no vtedy si uvedomím, že tieto komplikácie v sebe majú obrovský potenciál a môžeme sa z nich poučiť. Vďaka nim sa vyvíja aj náš tím, ktorý dokáže ustáť čoraz viac a viac situácií. Nebojíme sa ani bahna.
