Pätnásť rokov navrhoval svety pre divadlo, potom vyhorel. Z divadelného zákulisia odišiel do bytov, za dverami ktorých ľudia skrývajú viac než len prach. V ôsmom diele seriálu Restart Jozef Hugo Čačko opisuje, ako pod značkou Prague bordel ponúka upratovaciu terapiu. „Keby mi niekto pred pár rokmi povedal, že raz budem profesionálne upratovať cudzie byty, smial by som sa,“ hovorí.
„Priestor musíte najprv spoznať,“ hovorí vysoký sympatický tridsiatnik, akoby rozprával o scéne a divadelnom priestore, do ktorého má vstúpiť herec, svetlo, zvuk, divákova pozornosť. Lenže dnes už Jozef „Hugo“ Čačko nestavia scénu pre premiéry „svojho“ divadla. Nestojí ani v zákulisí s výtvarnými návrhmi, nerieši termíny dielní, látky, strihy, rekvizity, krajčírov a výrobu.
Jazdí po Prahe autom, v ktorom má svoje obľúbené čistiace prostriedky od firmy Holle: handry, prachovky, hubky, rukavice. Vystupuje pod názvom Prague bordel. Drzým, trochu provokatívnym a zároveň presným. Čačko sa naozaj zaoberá neporiadkom v domácnostiach po Prahe.
„Môže za ním byť smútok, hanba, prepracovanie, smrť partnera, malé dieťa, choroba, vyčerpanie, osamelosť, ale aj spomienky, ktoré sa odmietli premeniť na minulosť,“ opisuje s jemným, takmer nepatrným slovenským prízvukom.
Zároveň pridáva aj príhodu, keď mu na Štedrý večer volal zákazník a zo slúchadla sa ozvalo: „No, ja volám preto, že by som si chcel u vás objednať nejakú spoločnosť.“ (V skutočnosti namiesto slova „spoločnosť“ zaznelo iné slovo, pozn. red.) „No, dovolal som sa do bordelu, nie?“ Čačko na to zmätene odpovedal: „Ja nepasiem (nie som pasák, pozn. red), upratujem.“ Navzájom si popriali šťastné a veselé a slogan „Nepasiem, upratujem“ bol na svete.
Svoju druhú kariérnu dráhu vľúdny muž nazýva upratovacou terapiou. Dodáva však aj to, že nie je terapeut a nechce predstierať medicínu ani psychológiu. Pracuje s potenciálom priestoru. „Snažím sa ľuďom pomôcť, aby sa nadýchli,“ hovorí.
Opisuje ďalšiu príhodu, ktorá azda vypovedá za všetky. Čistil okná u mladej mamičky s dvojmesačným dieťaťom. Prišla mu správa, dohodli sa a ona sa potom priznala, že mala strach. Nikdy nemala doma cudzieho človeka, ktorý by jej upratoval. Bála sa, že sa bude cítiť ponížene. Že sa niekto pozrie na jej domácnosť a v duchu ju odsúdi.
