Čo pre vás znamená šampanské? Status? Slávnostný okamih? Pocit opojenia, ktorý by ste prirovnali k pravej láske? Ak ste milovníkmi kvalitných bubliniek, značku Ruinart poznáte a obdivujete.
V prípade, že nie, tak sa vám hlava zakrúti už len z histórie vinárskeho domu, ktorý bol založený v roku 1729. Dom Thierry Ruinart, benediktínsky mních a strýko Nicolasa Ruinarta, už ako 17-ročný tušil, že „víno s bublinkami“ bude trendy, a svojou víziou neskôr inšpiroval aj svojho synovca.
Pohyboval sa totiž medzi aristokraciou v Paríži, dobre spoznal jej záľuby a chute a sledoval rastúcu popularitu šumivého vína zo Champagne. Až do roku 1728 sa však víno nesmelo prepravovať vo fľašiach, iba v sudoch, a šampanské nebolo možné exportovať, pretože by prišlo o bublinky.
Ľudovít XV. neskôr vydal dekrét, ktorý prepravu vína vo fľašiach povolil, a tento krok doslova odštartoval celý obchod so šampanským. Ruinart, ktorý vznikol len rok po vydaní dekrétu, tak mal pred ostatnými náskok.
Hoci spočiatku išlo o rodinu, ktorá najprv podnikala v textile a obchod s vínom bol iba vedľajšou aktivitou – fľaše dávali ako darček svojim zákazníkom. No vďaka rastúcemu dopytu sa značka stala jednou z prvých, ktoré začali exportovať do celej Európy.
Luxusný tovar
Vďaka tomu sa ich šampanské stalo luxusným tovarom, nielen regionálnym produktom pre francúzsku šľachtu. „Viem, že sa tak zákazníkom nemusíme javiť, ale od začiatku naša firma veľmi riskovala. Žiadny úspech nebol zaručený,“ hovorí Florence Boubée-Legrand s pohľadom upretým na Vltavu.
Jemná štíhla blondínka je vinárkou Ruinarta a v Prahe sa stretávame v hoteli Fairmont. Do Česka sa vrátila po mnohých rokoch a vníma, že tu máme „veľa klientov, ktorí Champagne naozaj rozumejú“.
Samozrejme, nevyhneme sa ani otázke, či zákazníci obdivujú Ruinart kvôli jeho tradícii a kvalite, alebo aj preto, že rovnaké šampanské pijú Kate Moss, Leonardo DiCaprio alebo Rihanna.
Legendárne pivnice
„Myslím, že ak sa v tomto svete len trochu vyznáte, nemusíme vám nič vysvetľovať. Veď naše pivnice (vo francúzštine crayères, pozn. red.) sú dokonca súčasťou svetového dedičstva UNESCO,“ vraví Florence Boubée-Legrand.
Ruinart
A skutočne, kriedové pivnice, ktoré vlastní Ruinart v Remeši, pochádzajú už z antiky a neskôr boli využité na skladovanie vína. Dosahujú hĺbku až 40 metrov a merajú niekoľko kilometrov. Sú stabilne vlhké, skoro v nich nie je svetlo a teplota sa drží okolo 10 stupňov.
To umožňuje dlhé a kontrolované zrenie, takže jeho výsledok sa dá dobre usmerňovať. Pivnice si žijú vlastný život, počas prvej svetovej vojny sa tu počas bombardovania Remeša dokonca schovávali miestni, potom sa tu mali konať aj večierky. Dnes podzemie môžete navštíviť pri komentovaných prehliadkach.
Zmena klímy a krízy
„Proces zrenia vína môžeme dobre ovládať, čo je veľký rozdiel oproti úrode, ktorú kontrolovať nemôžeme vôbec. Vidíme obrovské výkyvy pre zmenu klímy. Vždy hovorím, že naše víno je súčasťou prírody, pochádza z nej a musíme reagovať na to, v akom stave daný rok vinica práve je. Všeobecne sú tiež oberačky oveľa skôr, ako predtým, pre otepľovanie planéty,“ vysvetľuje Florence Boubée-Legrand.
Poradiť si s krízami sa však tento dom musel počas štyristo rokov svojej existencie naučiť už dávno. Po druhej svetovej vojne sa zdalo, že firma zanikne. Zostalo len zopár zákazníkov v Paríži. Stalo sa tak preto, že celý región Champagne bol vojnou vyčerpaný a trpel aj nedostatkom pracovnej sily.
Ruinart sa rozhodol redefinovať, keď do sveta vyšiel so sloganom, že produkuje nápoj, ktorý môžete piť „od deviatej ráno do deviatej večer“. „Išlo o ľahké, svieže, elegantné cuvée so silným dôrazom na Chardonnay, čo spája všetky naše vína,“ opisuje Florence Boubée-Legrand.
Umenie a víno
Po vojne sa aj Ruinart oveľa viac prepojil s umením. Tým nadviazal na tradíciu, v rámci ktorej spolupracoval dokonca s Alfonsom Muchom. Rodák z juhomoravských Ivančíc vytvoril prvú oficiálnu reklamu v histórii značky, dnes už ikonický plagát z roku 1896, ktorý sa stal jedným z najznámejších diel raného Art Nouveau a zároveň odštartoval dlhodobé prepojenie Ruinartu s umením.
Dnes je práve toto Champagne partnerom najväčších svetových art fairs: od Art Basel po londýnsky a newyorský Frieze. „Víno je jazyk, podobne ako umenie,“ komentuje Florence Boubée-Legrand. Vie presne, o čom hovorí, pretože predtým, než sa začala profesionálne venovať šampanskému, mala ešte inú kariéru.
Pôsobila v kultúrnom manažmente, potom sa venovala marketingu vína i štúdiu enológie – vede o víne na univerzite. „Do Ruinartu som sa dostala okľukou, ale na mojom príklade vidíte, že kariéra nemusí byť lineárnou honbou za úspechom. Víno je mojím osudom, len som musela dozrieť,“ povie s úsmevom.
Ruinart
Nová kariéra
Príbeh Florence Boubée-Legrand tak rozbíja klišé, že vinárom po prvé musí byť muž a po druhé, že by sa mal do rodiny vyrábajúcej víno narodiť. A ako každý úspech, aj ten Florence Boubée-Legrand vyžadoval obete: zanechať úspešnú prácu, vrátiť sa do školy a vymeniť štýlovú kanceláriu za čižmy.
Po enologickom štúdiu v Remeši prešla vinárskym programom v Avize, strávila roky v prevádzke. Pracovala ako asistentka enológa v Champagne Tarlant, podieľala sa na práci v pivnici pri Piper-Heidsieck.
Z človeka, ktorý o víne rozprával, sa dostala na druhú stranu. „Niesla som si so sebou všetko, čo som sa naučila predtým. Schopnosť vidieť víno v kultúrnom kontexte aj zmysel pre to, ako sa technické rozhodnutie premietne do toho, čo raz pocíti niekto úplne cudzí na jazyku,“ opisuje.
Hľadanie budúcnosti
Do Ruinartu prišla pred piatimi rokmi a odvtedy sa snaží vybalansovať tú správnu mieru medzi tradíciou a súčasnosťou. V Ruinarte Florence Boubée-Legrand nepôsobí výlučne na pozícii vinárky, je členkou degustačnej komisie, podieľa sa na riadení fermentácií, na vývoji nových cuvée, na inovatívnych projektoch, ktoré sa týkajú štýlu aj udržateľnosti.
Je jedným z hlasov, ktoré v interných debatách rozhodujú o tom, ako bude vyzerať budúcnosť domu, čo je zásadné v čase, keď, ako už naznačila predtým, sa Champagne otepľuje, mení sa štruktúra hrozna a posúva sa termín zberu.
„Čo vás na šampanskom zaujíma najviac?“ pýtam sa a odlesk popoludňajšieho slnka na Vltave, keď prižmúrite oči, má na chvíľu podobne zlatisté odlesky ako luxusné šumivé víno.
„Akú spomienku môže vytvoriť, aké dokáže byť jemné aj výrazné zároveň. Že je jazykom krajiny, z ktorej hrozno vzišlo, aj viníc, kde zrelo,“ odpovedá.
Ruinart
Záchrana sviežosti
Za najväčšiu výzvu považuje postupy, ktoré sa museli upraviť tak, aby si napriek výzvam prírody šampanské zachovalo sviežosť a eleganciu.
„Predstavili sme napríklad cuvée Blanc Singulier, čo je odpoveďou na predchádzajúce roky zberov, ktoré sa vymykajú historickému priemeru. Nič nemaskujeme, o všetkom otvorene hovoríme. Ako predstierať, že neexistujú ekologické ani geopolitické problémy? To predsa nemá zmysel,“ vyhlási rázne.
Vnútorná etika je pre Florence Boubée-Legrand zásadnou hodnotou, rovnako ako jej rodina. „Môj deň je obyčajne neobyčajný. Ráno odveziem deti do školy, potom idem do viníc, ochutnávame, riešime prevádzkové záležitosti, zas ochutnávame, debatujeme, analyzujeme problémy a výzvy, ktoré pred nami stoja. A takto je to až do večera, nepredstavujte si neobmedzené pitie,“ zasmeje sa.
Ženy v Champagne
Narazila Florence Boubée-Legrand vo svojej kariére niekedy na to, že byť ženou predstavovalo nevýhodu? „Nemyslím si, že to niekedy bola prekážka. Snažím sa byť maximálne profesionálna a robiť všetko tak, ako viem najlepšie. Napokon, aj našou pivničnou majsterkou je žena, cítim sa v jej tíme veľmi dobre,“ doplní.
A ako podľa nej bude vyzerať kultúra šampanského v ďalších rokoch? „V tom cítim veľkú osobnú zodpovednosť. Uchovať tradíciu, ale zároveň z nej neurobiť niečo skostnatené. Na tom, napokon, filozofia Ruinarta stojí. Len tak vybudujete firmu, ktorá vydrží stovky rokov,“ uzatvára.
Autorka článku je Anna Nosková, Forbes.cz
