Decembrové vydania slovenských novín v roku 1924 ponúkali na svojich inzertných stranách veľmi pestrú zmes produktov a služieb. Čajníky, klobúky, pušky, žiarovky, cestu parníkom do Argentíny aj liečbu syfilisu.
Vianočnou kartou však nehrali všetci predajcovia, niektoré inzeráty boli tzv. stálice, a hoci boli pre väčšinu Slovenska takéto kupované darčeky stále luxusom, bolo jasné, že aj kedysi bol pre obchodníkov predvianočný čas silnou sezónou.
V dedinách sa prípravy na Vianoce na začiatku 20. storočia stále spájali skôr s upratovaním, než behaním po obchodoch. A pred sto rokmi len málokto na Slovenku nežil na vidieku.
V roku 1900 bývalo na dedinách 88 percent obyvateľov nášho územia, o desať rokov neskôr to bolo stále 87 percent. Podiel mestského obyvateľstva sa vyšplhal nad jednu štvrtinu až v roku 1950.
Reprofoto: ULIB
U bohatých mešťanov sa však tradícia vianočných nákupov darčekov objavovala už začiatkom 20. storočia. „Máme zdokumentovaný napríklad jeden katalóg z roku 1904.“
Ponúkal rôzne kožušiny, čiapky a ďalšie kusy oblečenia. Zaujímavosťou je, že už vtedy v ňom boli vyznačené vianočné zľavy,“ povedala etnologička Katarína Nádaská.
Podľa nej sa na Vianoce obdarúvali aj ľudia na vidieku, avšak museli si vystačiť skôr so šikovnosťou vlastných rúk.
Častým darom boli pletené ponožky, šály, ale napríklad aj šatky pre dievčatá. „Honosným darčekom boli parádne čižmy. Mladé slečny zase túžili po stužkách do vlasov,“ dodala etnologička.
Kniha je vianočný evergreen
Z čoho si teda mohol vyberať ten, kto na to mal? „Kniha je najkrajší dar!“ Tak znelo reklamné krédo bratislavského Slovenského kníhkupectva, ktoré sídlilo na Ružovej ulici (dnes Jesenského). V podobnom duchu sa niesol aj inzerát kníhkupca Jána Trnovského z Nového Mesta nad Váhom: „Kto sa chce zavďačiť svojim známym a rodine pekným darčekom k Ježišku, nech si objedná najkrajší dar: knižku.”
