V oblasti fúzií a akvizícií sa pohybuje tridsať rokov a je na ne možno najväčší odborník v Česku. Vy ste o ňom doteraz nepočuli – ak ste s ním nepredávali firmu. Toto je ojedinelý rozhovor s Jiřím Hákom.
Päťdesiatpäťročný finančník by mohol byť v slovníku pod heslami „low-key“ alebo „under-the-radar“. Platí to aj pre miesto, z ktorého sa na miliardových transakciách podieľa. Medzi pražskou cukrárňou Myšák a predajňou Koh-i-noor je nenápadná kancelárska oáza a na piatom poschodí ešte nenápadnejšie kancelárie firmy Corpin.
„Nie som typ na rozhovory,“ prehodí s úsmevom muž, ktorého posledný mediálny výstup sa datuje do roku 2009. Plakety s vyrytými logami firiem ako Carlyle, Meopta, Colt, Packeta a ďalších, symbolizujú obchody v súhrnnej hodnote stoviek miliónov eur, ktorých sa s kolegami v úlohe poradcov zúčastnili.
Školu mal asi najlepšiu možnú: vďaka práci pre banku ABN Amro v Prahe, ktorej klientom bola v tom čase Česká poisťovňa, sa dostal do centra pozornosti neskoršieho najbohatšieho Čecha Petra Kellnera. Dvojica si padla do oka, a tak Hák začal pôsobiť ako šéf fúzií a akvizícií priamo pod tvorcom PPF.
Pre mňa to bol taký ten posledný bod, keď človek profesijne maturuje. Už nie ste stredný káder v investičnej banke v Londýne, ale pracujete priamo s majiteľom a jeho najbližším tímom, teda Láďom Bartoníčkom a Láďom Chvátalom.
Aké to bolo, pracovať s Petrom Kellnerom?
Petr bol úplne fenomenálny nielen ako investor, ale aj ako motivátor. Ale úprimne, ja nie som typ človeka, ktorý by to s ním vydržal až do dôchodku. (smiech) Aj to trochu hralo úlohu v tom, že som sa po štyroch rokoch chcel viac osamostatniť a nebyť len dobre platený manažér.
