Tvár mala skrytú pod bielou plachtou, aby jej pokožka zostala cnostne biela. Otvory na oči jej prekrývali slnečné okuliare. V krajine ľadu mala na sebe blúzku s naberanými rukávmi, dlhú sukňu a kabát. Napriek tomu všetkému si írska horolezkyňa Lizzie Le Blond od tety vypočula, že jej lezenie po horách pohoršuje celý Londýn a že vyzerá ako „červená indiánka“.
Približne do konca 17. storočia považovali každého, kto sa chcel šplhať na vrcholy horských štítov, za čudáka. V tom lepšom prípade. V istom momente sa však z tých, ktorým sa to skutočne podarilo, stali dobrodruhovia a hrdinovia. Ak to boli muži.
U žien sa horolezectvo považovalo za nevhodnú aktivitu vari až do roku 1975, keď sa na strechu sveta prvý raz postavila Japonka Džunko Tabei. Čím všetkým prešli prvé lezkyne?
