Možné účinky na výkon stredoeurópskeho regiónu sa pohybujú v rozmedzí od mínus šiestich do troch percent v závislosti od toho, či budú hostiteľské krajiny ukrajinskí migranti opúšťať, alebo či ich príde ešte viac. Uvádzajú to analytici spoločnosti S & P Global.
Takmer polovica ukrajinských utečencov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v EÚ, žije v jedenástich krajinách strednej a východnej Európy. To predstavuje významný impulz pre ich trhy práce. Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko predstavujú menej ako štvrtinu celkovej populácie EÚ.
„Smer hospodárskeho rastu v strednej a východnej Európe by mohla určiť povojnová ukrajinská migrácia, pričom súčasný impulz zo strany ukrajinských pracovníkov by sa mohol zrýchliť alebo otočiť,“ uviedla S & P Global.
Podľa údajov S & P Global hostila v júni Česká republika najviac Ukrajincov v pomere k počtu obyvateľov, a to 3,5 percenta. Za ňou nasleduje Poľsko, ktoré má v regióne najväčšiu ekonomiku a na ktoré pripadá 2,6 percenta. Potom je Estónsko s podielom 2,5 percenta a Slovenskom s 2,4 percenta.
Čím dlhšie bude vojna trvať, tým väčšia je pravdepodobnosť, že povojnová čistá imigrácia Ukrajincov bude čisto pozitívna, uviedla S & P Global.
„Vzhľadom na výnimočný stav na Ukrajine tvoria drvivú väčšinu migrantov ženy a deti. V prípade prímeria očakávame, že sa rodiny znovu zjednotia buď na Ukrajine, alebo v hostiteľskej krajine,“ píše S & P Global. Keď bude zrušené stanné právo, bude podľa analytikov S & P Global kľúčový faktor určujúci smer migrácie to, ako úspešne sa ženy a deti v hostiteľskej krajine integrovali.
Vojna trvá už štvrtý rok a niektorí ukrajinskí utečenci sa v krajinách, kam sa pred ňou uchýlili, stretávajú s negatívnymi reakciami. Poľský prezident Karol Nawrocki nedávno vetoval návrh zákona o predĺžení dávok poskytovaných utečencom v krajine.
