Výber nového šéfa Fedu sa v Trumpovom podaní zmenil na dlhý verejný proces.
Kevin Hassett je ekonóm, ktorý sa počas uplynulých troch desaťročí pohyboval medzi akademickým prostredím, think tankmi a najvyššími poschodiami americkej politiky. Po návrate Donalda Trumpa do čela Spojených štátov prevzal vedenie Národnej ekonomickej rady (National Economic Council) a stal sa jednou z hlavných postáv Trumpovej hospodárskej politiky.
V posledných týždňoch sa Hassett dostáva do centra pozornosti, pretože výber nového predsedu americkej centrálnej banky Fed vstúpil do záverečnej fázy. Formálne síce pokračujú pohovory s finalistami, no podľa informácií denníka The Wall Street Journal proces pôsobí skôr ako dobeh formalít – prezident Trump si už svojho favorita vybral.
Sila Hassettovej pozície sa odráža aj na predikčných trhoch. Na platforme Kalshi, ktorá v Spojených štátoch funguje ako regulovaný trh na stávkovanie o budúcich udalostiach, sa tento americký ekonóm drží ako najpravdepodobnejší víťaz s odhadom okolo 86 percent, zatiaľ čo ostatní kandidáti výrazne zaostávajú.
Podobný výsledok sa ukazuje aj na decentralizovanom predikčnom trhu Polymarket, kde sa stávkuje na politické a ekonomické udalosti prostredníctvom kryptokontraktov. Najnovšie údaje mu pripisujú približne 72 percent, zatiaľ čo mená ako Kevin Warsh alebo Michelle Bowman zostávajú hlboko pod touto hranicou.
Dnes už 63-ročný Kevin Hassett začínal na Ekonomickej fakulte Kolumbijskej univerzity a pôsobil aj vo výskumnej divízii americkej centrálnej banky, kde získal priamu skúsenosť s prostredím, ktoré by dnes mohol ovplyvňovať z opačnej strany.
Neskôr zakotvil v American Enterprise Institute, kde sa stal jedným z najviditeľnejších konzervatívnych ekonómov a venoval sa témam daní, obchodu a makroekonomickej politiky.
Medzi akademickým a politickým svetom sa pohyboval aj ako poradca republikánskych prezidentských kandidátov – Georgea W. Busha, Johna McCaina a Mitta Romneyho (napokon sa prezidentom stal len Bush). Táto séria funkcií ho posunula do pozície rešpektovaného a „politicky dobre ukotveného“ ekonóma, čo mu neskôr uľahčilo vstup do Trumpovej administratívy.
Prečo mu Trump dôveruje
Výber nového šéfa Fedu sa v Trumpovom podaní zmenil na dlhý verejný proces, v ktorom kandidáti chodia na rozhovory do Bieleho domu a zároveň testujú svoje posolstvá v médiách.
Podľa Wall Street Journalu však platí, že skutočnú výhodu má ten, kto spĺňa dve jednoduché prezidentove podmienky: musí byť lojálny a zároveň nesmie vystrašiť akciové trhy. Hassett v tomto ohľade vyniká, pretože obe požiadavky spĺňa naraz.
Niektorí pôvodne silní kandidáti sami priznali, že sa už necítia ako vážni uchádzači. Hassett však otvorene hovorí, že túto funkciu chce a že je pre ňu najlepšou voľbou.
Argumenty za a proti
Hassettovi podporovatelia zdôrazňujú, že spája politickú blízkosť k prezidentovi so solídnym odborným zázemím. Pre Trumpa je navyše človekom, pri ktorom presne vie, ako bude uvažovať o menovej politike, keďže už viackrát verejne vyhlásil, že by v súčasnej situácii znižoval úrokové sadzby rýchlejšie než úradujúci predseda Fedu Jerome Powell.
Kritici ten istý profil vnímajú opačne. Upozorňujú, že Hassett podporoval snahy vyvíjať tlak na súčasné vedenie Fedu – vrátane Powella a guvernérky Lisy Cookovej – a že jeho rétorika sa prekrýva s politickými útokmi Bieleho domu na nezávislosť centrálnej banky.
Katarská televízia Al-Džazíra citovala viacerých ekonómov, ktorí varujú pred príliš rýchlym uvoľňovaním menovej politiky. Podľa nich by to pri stále zvýšenej inflácii mohlo v Spojených štátoch predĺžiť obdobie zdražovania. Odborníci tiež pripomínajú, že verejnosť má ešte čerstvú skúsenosť s najhoršou inflačnou epizódou posledných desaťročí.
Obavy sa preto netýkajú len jednej personálnej voľby, ale aj toho, či by Fed pod Hassetovým vedením dokázal rozhodovať proti želaniam Bieleho domu, ak by to vyžadovala makroekonomická situácia a varovné signály z dát.
Je nezávislosť Fedu ohrozená?
Americká ekonomika sa pohybuje medzi oslabujúcim trhom práce a stále zvýšenou infláciou. Fed by mal však znižovať úrokové sadzby len vtedy, ak si je istý, že tým nevyvolá tlak na ďalší rast cien – a to bude pre nového predsedu výzva číslo jeden.
Vplyv šéfa sa pritom vždy opiera o podporu ďalších členov menového výboru. V rade sedia ľudia s rôznymi nomináciami aj analytickým prístupom a ich hlasovanie môže tlmiť jednostranné preferencie kohokoľvek, kto inštitúciu vedie.
Ekonómovia preto pripomínajú, že ani predseda, ktorý preferuje rýchlejšie znižovanie sadzieb, nemôže meniť kurz bez toho, aby presvedčil väčšinu Rady guvernérov.
Otázkou zostáva aj vnímanie nezávislosti Fedu. Diskusia o politickom tlaku na súčasné vedenie vyvolala obavy, že hranica medzi politikou a centrálnou bankou je krehkejšia než v minulosti.
Ak by sa na čelo Fedu postavil človek, ktorý takéto zásahy podporoval, mohlo by to ovplyvniť očakávania investorov aj reakcie trhov na budúce rozhodnutia výboru.
Možné dôsledky pre Európu a Slovensko
Ak by sa do čela Fedu dostal človek, ktorý chce rýchlejšie znižovať úrokové sadzby, svetové trhy by to pocítili okamžite. Vyhliadka na nižšie sadzby v Spojených štátoch znižuje atraktivitu amerických aktív a časť kapitálu sa presúva do krajín, kde investori môžu očakávať vyšší výnos.
Tento odliv peňazí z USA vytvára tlak na slabší dolár voči iným menám a znižuje výnosy amerických štátnych dlhopisov. Zároveň spravidla rastie záujem o rizikovejšie aktíva, pretože lacnejšie peniaze podporujú ochotu investorov podstupovať vyššie riziko.
Európske ekonomiky by síce mohli krátkodobo profitovať z lacnejšieho dolárového financovania, keďže nižšie americké sadzby znižujú náklady na úvery v dolároch, no silnejšie euro by sťažilo pozíciu exportérom.
V Česku by sa situácia vyvíjala podobne: silnejšia koruna by zlacnila dovoz a znížila náklady na dolárové úvery, zároveň by však oslabila konkurencieschopnosť exportných firiem.
Trump už naznačil, že meno nového predsedu Fedu oznámi začiatkom budúceho roka, hoci pôvodne sa rozhodnutie očakávalo ešte pred Vianocami. Termín sa teda posunul do obdobia, keď už trhy počítajú s tým, že voľba je v podstate hotová a čaká sa len na formálne potvrdenie.
Mandát súčasného predsedu Fedu Jeroma Powella sa skončí v máji 2026.
Tento článok vyšiel na Forbes.cz. Jeho autorom je Pavel Kohár.
