Vstúpite do priestoru, kde steny rozprávajú príbehy skôr, než vôbec otvoríte prvú knihu. Loftová vzdušnosť, vôňa čerstvo mletej kávy a obrovské repasované okno, ktoré je počas teplejších dní otvorené do ulice a pozýva na návštevu.
Príbeh Knihžnice sa nezačal biznis plánom v excelovskej tabuľke, ale vnútorným rozhodnutím majiteľky Kataríny Sitárovej. Hoci jej otec kedysi s humorom vravel, že by mala byť radšej zváračkou, Katarína šla vlastnou cestou.
Rozhodnutie prejsť z online požičovne kníh do „kameňa“ prišlo v čase, keď knižný svet na Slovensku prechádza zmenami. Prieskum Združenia vydavateľov a kníhkupectiev Slovenska hovorí jasne: až 36 percent Slovákov nečíta vôbec a priemerný počet prečítaných kníh klesol na tri ročne. Keď nedávno po dekádach definitívne oznámilo svoj koniec legendárne kníhkupectvo Christiana v Poprade, mnohí to vnímali ako koniec jednej éry.
Katarína na Zámockej ulici v Bratislave hľadá novú cestu, ako udržať čitateľov v spojení s knihami, hoci ich ceny neustále stúpajú. Podarilo sa jej vytvoriť raj pre knihomoľov, ktorý má vzácny genius loci – priestor s dušou, ktorý je autentický. Dokazuje, že model zdieľanej knižnice v kombinácii s útulným a bezpečným priestorom je presne to, čo moderné mesto v digitálnej dobe potrebuje.
„Nie som človek pre digitálny svet, chýbal mi kontakt s ľuďmi,“ priznáva Katarína pri pohľade na police plné titulov, ktoré mesačne vygenerujú stovky výpožičiek. Spolu s partnerom Miroslavom premenili ošarpaný, čierny priestor na „obývačku“, kde si príbehy z kníh a kávu vychutnávajú ľudia z celého okolia a všetci sú si rovní pri šálke kapučína so srdiečkom. Knihžnica nie je len o požičiavaní kníh, je o hľadaní odpovedí na otázky, ktoré sme sa možno báli vysloviť nahlas. Tu je zopár z nich.
Mnohí ľudia, ktorí sem prídu, hovoria, že toto je ich splnený sen – otvoriť si kaviareň s knižnicou. Vy ste o tom snívali?
Úprimne, v tom zmysle kaviareň, knihy, nie… O tomto konkrétne som nesnívala. Dávno, ešte v detstve, ma kaviareň vždy lákala, koho by nie. Som veľký milovník kávy a celkovo pôžitkár. Ale že toto by bola úplne moja predstava? Nie. Prvotnú predstavu vymyslel môj partner Miroslav.
Vymyslel to pri myšlienkach na mňa – aká som, čo všetko robím, ako sa pozerám na svet. Pozeral sa na to, čo ma tvorí, a spojil to do predstavy, ktorá ma lákala – zrealizovať a žiť to, čo som naozaj ja a čo tu po nás jedného dňa ostane.
Preto často hovorím, že pre mňa je toto najväčšia odvaha – keď niekto vo vás vidí všetko to, čo vy sami nevidíte, a chce, aby to videl celý svet. A napokon vám pomôže vytvoriť prostredie, v ktorom je to možné. Takže to nie je len o knihách, nie je len o káve, nie je len o ľuďoch – je to o úplne všetkom. Môj sen bol to, čo je za tým: spájať ľudí a vytvárať im bezpečný priestor.
Vnímate sa ako niekto, kto spája komunitu – možno ste často aj v úlohe psychológa?
Ako sa vraví, každý, kto stojí v kuchyni, je psychológ. Dobrú kávu si dnes urobíte aj doma, ale prečo za vami niekto príde? Lebo sa naňho usmejete, lebo sa ho opýtate, aký mal deň. Raz sa mi jedna pani rozplakala, je slobodná mama a túto otázku od nikoho dlhý čas nepočula.
Ľudia sem prídu, keď majú chuť, porozprávajú mi, čo ich trápi, nad čím premýšľajú, ako sa majú. V našej kuchyni je slogan, ktorý hovorí za mňa: „Ak to budeš potrebovať, budem tu a budem ťa počúvať.“
Biznis model založený na požičiavaní
Zámocká nie je typická nákupná ulica. Pomáha vám práve model požičiavania, aby sa ľudia vracali pravidelnejšie?
