Ak je druhé funkčné obdobie amerického prezidenta Donalda Trumpa niečím charakteristické, potom je to predovšetkým nečakané vyhlasovanie a často aj následné odvolávanie vysokých ciel proti ostatným krajinám a nadnárodným spoločnostiam.
Všetko pritom nasvedčuje tomu, že za Trumpovým rozhodovaním v tejto oblasti nestojí zložito premyslená stratégia, ale skôr prezidentove pocity z osobných stretnutí či dokonca reportáže, ktoré najmocnejší politik sveta vidí v televízii.
Zoberme si napríklad Trumpovo októbrové rozhodnutie zvýšiť clá na tovar z Kanady o 10 percent a ukončiť so severným susedom všetky obchodné rokovania. Nestála za tým diplomatická prestrelka a zrejme ani dôkladne premyslený plán, ale fakt, že prezident USA videl reklamu.
„Vzhľadom na ich závažné skreslenie skutočností a nepriateľské konanie zvyšujem clá na Kanadu,“ napísal Trump v reakcii na svojej sociálnej sieti Truth Social. Čím ho tak vyprovokovala? Kanadská provincia Ontario v nej použila slová bývalého amerického prezidenta Ronalda Reagana, ktorý akékoľvek clá niekoľkokrát verejne odsúdil.
Stačilo vyhrať
Rovnako bizarné je aj Trumpovo rozhodnutie svoje slová nedodržať a doteraz sľúbené clá nezaviesť. Tak ako v mnohých prípadoch, aj tu mu k spokojnosti stačilo „vyhrať“ – Ontario sa jeho vyhrážok zľaklo a reklamu prestalo vysielať.
Práve televízia zohráva úlohu aj v mnohých ďalších prezidentových rozhodnutiach. Keď v šou Kim Kardashian vystúpila Alice Johnson – žena z Tennessee, odsúdená na doživotie za jeden nie príliš závažný zločin, Trump jej udelil milosť.
Príspevky vzťahujúce sa k údajnej „bielej genocíde“ v Južnej Afrike či konvoju migrantov smerujúcich do Spojených štátov potom Trump zdieľal na sociálnych sieťach, keď o týchto udalostiach videl reportáže na stanici Fox News.
Veľmi milá guvernérka
Sám priznal, že si nie je istý, či mu jeho obľúbený kanál neklame. „Počkajte chvíľu, sledujem v televízii niečo iné, než čo sa v skutočnosti deje?“ zamýšľal sa po tom, čo v septembri vyslal amerických vojakov do mesta Portland kvôli údajným „bitkám v tamojších uliciach“.
Že sa nič také možno neodohráva, mu došlo, až keď sa porozprával s guvernérkou celého štátu Oregon Tinou Kotek, ktorá podľa neho bola „veľmi milá“. Porozprávať sa s Trumpom pritom býva víťaznou stratégiou aj pri riešení ciel.
Apple: tak aj onak
Prezident oceňuje, keď s ním ľudia rokujú priamo a neposielajú za seba prostredníka, čím sa dlhodobo riadi aj Tim Cook, šéf spoločnosti Apple.
Keď tento rok v apríli oznámené clá spoločnosť ohrozili, okamžite sa s Trumpom spojil, aby mu vysvetlil, že clá akurát podporia konkurenčný juhokórejský Samsung. Dosiahol tým dočasnú výnimku z ciel na iPhone.
Ani osobné vzťahy ale nie sú spoľahlivou ochranou proti clám, a tak sa o mesiac neskôr už Trump spoločnosti vyhrážal, že ak nezačne Apple vyrábať v Spojených štátoch, uvalí naň 25-percentné clá.
Niečo za niečo
Tí, ktorí chcú v otázke ciel naozaj uspieť, musia pristúpiť na Trumpovo „umenie dohody“. Tak to urobil pred mesiacom čínsky prezident Si Ťin-pching, keď sľúbil, že otvorí trh pre americkú sóju alebo že ukončí súčasné navrhované obmedzenia vývozu vzácnych zemín a ďalších kritických minerálov.
Trump výmenou oznámil, že zníži z 20 na 10 percent takzvané fentanylové clá, ktoré majú podľa americkej vlády zamedziť Čínou spôsobenému šíreniu tejto drogy v USA.
V polovici novembra zase americký prezident znížil clá na Švajčiarsko z 39 na 15 percent, pretože mu tamojšia vláda ponúkla zníženie ciel na rad amerických produktov a sľúbila investície v Spojených štátoch. Pred oznámením sa za Trumpom vydali vrcholní švajčiarski manažéri, ale Biely dom odmietol, že by ho nejako ovplyvňovali.
Rolexy a tehla
Prezident USA si zo stretnutia, ktoré údajne na jeho rozhodnutie vplyv nemalo, odniesol zlaté stolové hodiny od spoločnosti Rolex a zlatú tehlu v hodnote takmer 120-tisíc eur od spoločnosti pre rafináciu zlata MKS.
Šéf Rolexu Jean-Frédéric Dufour ho navyše v septembri pozval na tenisový US Open, na čo sa sám Trump spýtal, či „by dostal pozvanie, ak by neboli clá“. Podľa riaditeľa Dufoura to však vyhlásil „zo žartu“.
Osobné pocity podľa všetkého stáli aj za prvotným rozhodnutím Trumpa drakonické clá na Švajčiarsko zaviesť, k čomu došlo v lete po telefonáte s prezidentkou krajiny Karin Keller-Sutter.
Koľko mi zaplatíte
Počas neho sa mal Trump podľa denníka SonntagsBlick niekoľkokrát opýtať, „koľko mi zaplatíte?“ a po skončení sa vraj sťažoval, že ho prezidentka „nepočúvala“.
Clá sú pre súčasného amerického prezidenta aj spôsobom, ako umlčať svojich kritikov. Keď generálny riaditeľ spoločnosti Mattel oznámil, že bábiky Barbie a autíčka Hot Wheels nemôže vyrábať v Amerike, a napriek tomu predávať za dostupné ceny, Trump pohrozil firme 100-percentným clom.
Poradcovia – colníci
Okrem televíznych relácií, dlhých hovorov a darčekov však do Trumpovho rozhodovania zasahujú aj jeho spolupracovníci. Medzi najvplyvnejších patria v otázke ciel vrchný poradca prezidenta pre obchod a výrobu Peter Navarro a americký minister priemyslu Howard Lutnick.
Obaja ho k zavádzaniu ciel vedú a Navarro bol tým, kto hneď prvý deň v úrade stál za Trumpovým rozhodnutím prijať memorandum o obchodnej politike a uvaliť 25-percentné clá na všetok dovoz ocele a hliníka do Spojených štátov.
Keď ale dôjde na emócie, vyzerá to, že vplyv týchto mužov klesá – Trumpove clá nie sú len ekonomickým nástrojom, ale aj oknom do prezidentovej duše. Že na nich závisia miliardové biznisy aj budúcnosti štátov, je zjavne vedľajšie.
Autor článku je Filip Vokoun, Forbes.cz
