Legendárna švajčiarska hodinárska firma má jedinečnú štruktúru, ktorá jej umožňuje podnikanie „pod radarom“.
Bývalý prezident Kuby Fidel Castro a jeho minister priemyslu Ernesto „Che“ Guevara síce hlásali marxistickú revolúciu, ale na drahé švajčiarske hodinky nikdy nedali dopustiť.
Na zápästiach oboch komunistických bojovníkov sa leskli strojčeky značky Rolex. El Líder máximo dokonca nosil dvoje naraz.
Ženevská firma odjakživa fascinuje celý svet. Najprv z marketingového hľadiska – všetci rozmýšľajú, ako sa jej podarilo vybudovať takú silnú značku. Každý od USA cez Slovensko po Mongolsko pozná Rolex.
No ľudí uchvacuje aj preto, lebo s nadsádzkou povedané nemá čo závidieť spravodajským agentúram ako CIA a FSB.
Spoločnosť imponuje svojou tajuplnosťou. Oficiálne sa o jej výsledkoch nič nevie. Neexistujú žiadne účtovné závierky, z ktorých by zvedavci vedeli vyčítať, koľko hodiniek vyrobila, predala či aký zisk dosiahla.
Švajčiarsky zákon totiž za istých okolností umožňuje firmám nezverejňovať svoje finančné výsledky.
Fidel Castro, známy aj ako El Líder máximo, nosil hodinky značky Rolex.
Výnimka v legislatíve
Podniky musia skladať účty jedine vtedy, keď časť svojho majetku získali vydaním dlhopisov či akcií. Rolex je síce účastinná spoločnosť s kapitálom pozostávajúcim zo šesťtisíc akcií, každá v hodnote päťsto švajčiarskych frankov, ale ide o výlučné vlastníctvo nadácie Wilsdorf, ktorú založil sám otec značky Hans Wilsdorf v roku 1945.
Cenné papiere sú navyše na ňu naviazané, čo znamená, že ich nemožno – a teda ani firmu – predať.
V stanovách nadácie, do ktorých magazín Forbes nahliadol, sa uvádza, že jej prvým cieľom je „chrániť, udržiavať a zabezpečovať výnosnosť zvereného majetku v súlade s pokynmi a želaním zakladateľa“.
