Podľa predbežných údajov Zväzu automobilového priemyslu SR sa na Slovensku v roku 2025 vyrobilo 1 070 000 automobilov, čo je medziročný nárast o približne 75-tisíc vozidiel. Slovensko si aj naďalej drží svetové prvenstvo v produkcii automobilov na obyvateľa, takmer 196 vozidiel na 1 000 obyvateľov.
Automobilový priemysel tvorí viac než 52 percent priemyselnej produkcie, podieľa sa v rozsahu 42,6 percenta na exporte a priamo či nepriamo zabezpečuje prácu pre viac než 256-tisíc ľudí.
Budúcnosť ohrozená
Slovenský automobilový priemysel si aj v roku 2025 udržal silnú výrobnú výkonnosť, no jeho budúcnosť je čoraz viac ohrozená zhoršujúcimi sa podmienkami pre podnikanie a investície. „Výsledky máme, no strácame podmienky na ďalší rozvoj. Ak sa tento trend nezastaví, automobilový priemysel na Slovensku nezanikne náhle, bude postupne vyhasínať,“ upozorňuje Alexander Matušek, prezident ZAP SR.
Tento proces sa už začal, dodal šéf zväzu.
Konkurencieschopnosť Slovenska sa totiž ďalej zhoršuje. Zväz dlhodobo upozorňuje, že konkurencieschopnosť automobilového priemyslu stojí na troch pilieroch: konkurencieschopná cena, kvalifikovaná pracovná sila a environmentálne udržateľná výroba. Slovensko podľa ZAP SR v súčasnosti zaostáva vo všetkých troch oblastiach.
Strata konkurencieschopnosti
V rebríčku World Competitiveness Center (WCC) sa Slovensko nachádza až na 63. mieste zo 69 hodnotených krajín. Patríme medzi krajiny s najhorším rastom HDP v Európskej únii, vysokou infláciou a nízkou investičnou aktivitou, upozornil zväz na výročnej tlačovej konferencii.
Situáciu ďalej zhoršuje vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, vysoké ceny energií pre priemysel a nepredvídateľné legislatívne prostredie. „Slovensko je jedinou krajinou eurozóny s transakčnou daňou. Ak chceme znovu bojovať o nové investície, musíme ju zrušiť, pripraviť plán postupného znižovania korporátnej dane a znížiť cenu energií pre priemysel,“ zdôrazňuje Alexander Matušek.
Bez mozgovne nebude ani montovňa
Vážnym problémom zostáva podľa ZAP SR aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a odliv talentov. Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie spôsobuje, že rozdiely v čistých príjmoch medzi Slovenskom a Českou republikou sa ďalej prehlbujú a sú výrazné už aj pri strednom manažmente.
V Čechách zamestnanec na rovnakej pozícii zarobí v priemere navyše jeden čistý plat ročne. „Za týchto podmienok je snaha budovať na Slovensku výrobu a pracovné pozície s vyššou pridanou hodnotou prakticky nemožná. Bez mozgovne môžeme prísť aj o montovňu,“ varuje prezident ZAP SR a dopĺňa: „Takto vysoké daňovo odvodové zaťaženie a progresívne zdanenie nám nepomôže na Slovensku udržať talenty a špecialistov a nezabráni odlivu mozgov. Práve naopak.“
Rozhodujúce roky pre elektromobilitu
Elektromobilita je nevyhnutnou súčasťou budúcnosti automobilového priemyslu, pripomína automobilový zväz. Slovensko v súčasnosti zaostáva v získavaní výrobných projektov na elektrické modely, čo priamo súvisí s úrovňou konkurencieschopnosti krajiny.
Pre vyššiu úspešnosť je podľa predstaviteľov sektora nevyhnutné systematicky budovať celý hodnotový reťazec, od výroby batérií cez zber a spracovanie odpadu až po rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.
Slovensko zaostáva aj v transpozícii európskej legislatívy, čo má negatívny vplyv na rozvoj celého odvetvia. Okrem výroby je potrebné podporiť aj dopyt po vozidlách s elektrickým pohonom a rozvoj nabíjacej infraštruktúry.
Tritisíc nabíjačiek za pol roka?
Ku koncu roka 2025 bolo na Slovensku približne tritisíc verejných nabíjacích bodov. Plán obnovy a odolnosti pritom počítal s vybudovaním ďalších tritisíc, no zatiaľ nebol vybudovaný ani jeden, upozornili predstavitelia zväzu. Aby sa tento cieľ podarilo splniť, bolo by potrebné do leta 2026 vybudovať rovnaký počet nabíjačiek, aký vznikol za poslednú dekádu.
„Ak chceme vyrábať zelené vozidlá, musíme ich vedieť napájať zelenou a dostupnou energiou. Potrebujeme urýchliť transpozíciu európskej legislatívy, podporiť obnoviteľné zdroje energie pre priemysel a rozvíjať celý batériový hodnotový reťazec vrátane recyklácie,“ zdôrazňuje Alexander Matušek.
Konsolidácia dusí ekonomiku
Zväz zároveň upozorňuje, že konsolidácia verejných financií je doteraz postavená najmä na zvyšovaní daní a odvodov, čo spomaľuje ekonomiku a oslabuje konkurencieschopnosť krajiny. „Daňové zaťaženie už presiahlo maximum. Konsolidácia verejných financií bola doteraz postavená najmä na pleciach firiem a ľudí, čo sa prejavuje spomalením ekonomiky. Ak má Slovensko znovu rásť, bremeno sa musí presunúť na štát a jeho výdavky,“ uzatvára Alexander Matušek.
Registrácia: 105-tisíc áut
V roku 2025 sa na Slovensku zaregistrovalo 104 813 vozidiel, čo je medziročný pokles o 1,24 percenta. V kategórii nových osobných vozidiel M1 dosiahli registrácie počet 93 103 vozidiel, čím medziročne poklesli o -0,33 percenta.
Pokles tentokrát zaznamenali aj ľahké úžitkové vozidlá, celkový počet vozidiel v kategórii N1 bol 8 415 (medziročný pokles bol -7,7 percenta).
Kategória nákladných vozidiel (N2 a N3) skončila medziročne tiež s poklesom, a to s celkovým počtom 3 096 vozidiel.
Pokles v registrácii zaznamenali aj autobusy kategórie M2 a M3, ktoré sa s celkovým počtom 199 vozidiel prepadli na najhoršie výsledky pre túto kategóriu od hypotekárnej krízy v roku 2008/2009.
Dominujú SUV
V segmente osobných vozidiel dominovala nadpolovičným predajom kategória G1 – SUV (50 538 vozidiel, podiel 54,3 percenta).
Druhým najobľúbenejším segmentom osobných vozidiel na Slovensku sú kompaktné vozidlá segment C s počtom 19 007 vozidiel s medziročným poklesom takmer 1 300 vozidiel.
Aj tretí najpopulárnejší segment B – malých vozidiel zaznamenal pokles o takmer 500 vozidiel a počet registrovaných vozidiel bol 10 778.
Dovoz klesol, benzín dominuje
Pri individuálnom dovoze osobných vozidiel klesol celkový počet o viac ako tisíc vozidiel. Pri tomto trende je potešujúce, že súčasne poklesol počet vozidiel starších ako 10 rokov, uvádza ZAP SR.
V druhu pohonu osobných vozidiel dominoval benzínový pohon, ktorý spolu s hybridnou technológiou znižovania emisií dosiahol podiel 77 percent. Medziročne však jeho podiel zostal stabilný.
Druhým najobľúbenejším palivom bola nafta s podielom 18,3 percenta, ktorá si medziročne pohoršila o viac ako 2,5 percenta. Vozidlám, ktoré dokážu jazdiť bezemisne (batériové automobily) sa ušlo z koláča 4,7 percenta. Čistých batériových vozidiel bolo zaregistrovaných 4 377.
