Niektorí politici ju označujú za „pseudonovinárku“, hovoria jej, že je príliš mladá a má si doplniť vzdelanie. „Je to ich vizitka a ja si za svojimi otázkami stojím,“ hovorí Barbora Šišoláková, členka výberu Forbes 30 pod 30 za rok 2026.
Je niečo po deviatej ráno a Barbora Šišoláková z portálu 360tka už stihla vyhľadať respondentku do svojej najnovšej reportáže. „Máme to nahraté. Síce pred nami utekala, ale stihla som jej položiť tri otázky,“ hovorí do telefónu svojmu šéfovi, keď začíname rozhovor.
Barbora v minulosti pôsobila v slovenskej verejnoprávnej televízii, aktuálne pracuje na investigatívnych reportážach a odhaľuje pochybenia na najvyšších miestach slovenskej politiky. Vďaka svojej práci získala aj množstvo podporovateľov, pričom jej jediné osobné konto na sociálnej sieti Instagram sleduje takmer 40-tisíc ľudí.
Foto: archív Barbory Šišolákovej
V minulosti sa ešte ako reportérka v TA3 či verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska RTVS (teraz STVR) venovala najmä environmentálnym témam. Dnes rieši predovšetkým aktuálne politické kauzy spájané s nekalými praktikami či podozreniami z korupcie, ruský vplyv v našej krajine a s ním spojené dezinformácie. Na základe jej reportáže o Gustávovi Lacovi, tzv. kauze slayáda, už začala konať aj Generálna prokuratúra SR.
Partnerom výberu je VÚB banka.
Rodáčka zo Záhoria študovala na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave a pred rokom a pol sa pridala do redakčného tímu nezávislého spravodajského média 360tka.
Novinárčina nie je ľahké povolanie, nehovoriac o investigatíve, ktorej sa už niekoľko rokov venujete. Čo vás k tomu priviedlo?
Odmalička som si predstavovala, že by som raz mohla pracovať v médiách. Najviac ma lákala práca v televízii. Keď som sledovala moderátorov a moderátorky, ako hlásia správy, zdalo sa mi to ako veľmi prestížne a podstatné povolanie. Vybrala som si strednú školu so zameraním na marketing. Neskôr som vyštudovala mediálne a komunikačné štúdiá na Paneurópskej vysokej škole.
V rámci stáže počas vysokej školy ste začali pracovať v spravodajskej televízii TA3. Prečo práve táto voľba?
Nie je za tým nič konkrétne. V tom čase som oslovila viaceré televízie a prijali ma do TA3. Ale aj to až na druhý pokus, keď som tam opakovane „zaklopala na dvere“. Po roku brigády v TA3 som dostala možnosť robiť prvé reportáže. Pamätám si, ako som okamžite volala mamine, že mi ponúkli pozíciu redaktorky, a ona sa ma spýtala, či sa na to naozaj cítim, lebo to bude náročné. Mala pravdu. Pochopila som, že televízia nie je iba o hlásení správ a uvedomila som si, že svojou prácou dokážem pozitívne ovplyvniť dianie v spoločnosti. Aj preto mi po čase nestačilo bežné spravodajstvo. Chcela som robiť hlbšie a analytickejšie reportáže.
Komentáre pod našimi reportážami, keď už sa týkajú mňa osobne, sú viac pozitívne ako negatívne. Ale samozrejme, je tu aj paralelný svet dezinformačných stránok, kde sa moje meno objavuje niekedy ešte častejšie. Tam sa dočítate, aká som hlúpa, naivná, aké som decko a že by som mala ísť robiť radšej do úplne inej brandže. Títo ľudia veria najrôznejším konšpiračným teóriám, vôbec ich nepoznám, často sú úplne anonymní, a preto ma naozaj nerozhodia. Keď mi raz za čas prídu vulgárne osobné správy, neodpisujem.
Pre čitateľov, ktorí o práci investigatívca veľa nevedia, ako si ju majú predstaviť?
Spravodajstvo je aktuálne, rýchle, dozviete sa základné skutočnosti. Pri investigatíve sa na rovnakú udalosť pozeráme hlbšie. Zaujíma nás, aké ďalšie okolnosti jej predchádzali, akí aktéri sú do nej zapojení a aké majú pozadie. Pochopiteľne to nie je typ reportáže, ktorú urobíte za deň. Zbierate informácie, oslovujete ľudí, čakáte na odpovede niekoľko dní a niekedy aj týždne.
Mali ste v tom období aj nejakého mentora, ktorý vás viedol a zasväcoval do takejto práce?
V TA3 ešte nie. Investigatívne reportáže som začala robiť popri spravodajstve až neskôr, keď som prešla do RTVS, súčasnej STVR. Všetky dôležité základy ma naučila šéfdramaturgička relácie Reportéri Andrea Fajnorová. Dodnes na ňu rada spomínam. Veľa som sa naučila aj sama z reportáží starších kolegov, o ktorých som sa nimi často rozprávala. Mať okolo seba skúsenejších a ochotných ľudí je alfa omega. Prihlásila som sa dva roky po sebe aj na víkendové investigatívne kurzy.
Vtedy ste sa venovali iným témam ako dnes. Alebo sa mýlim?
Áno. Zameriavala som sa na témy, ktoré súvisia s ochranou zvierat, prípadne environmentálne témy. Neskôr prišla politika, podozrivé predaje pozemkov, problémy s verejným obstarávaním a tak ďalej.
Z verejnoprávnej televízie ste odišli po zmenách vo vedení. Čo sa tam vtedy dialo a čo bolo pre vás poslednou kvapkou?
V slovenskej televízii som bola približne dva a pol roka. V tom období sa kreovala nová entita – verejnoprávna televízia a rozhlas STVR. Krátko po výmene vedenia som si začala všímať prvé zásahy vo vysielaní.
