Hoci vláda premiéra Roberta Fica zaviedla prvý konsolidačný balík, situácia sa nezlepšila.
Deficit verejných financií Slovenska v pomere k výkonu ekonomiky vlani po revízii údajov dosiahol 5,5 percenta oproti predtým vykazovaným 5,27 percenta. Dlh krajiny sa priblížil hranici zodpovedajúcej 60 percentám hrubého domáceho produktu. Informoval o tom dnes Štatistický úrad Slovenskej republiky, uviedla ČTK.
Podľa analytika Tomáša Boháčka údaje jasne naznačujú, že verejné financie sú na dlhodobo neudržateľnej trajektórii a vláda zatiaľ nedokázala vývoj zvrátiť.
Revízia sa týkala spresnenia a doúčtovania príjmov a výdavkov štátu, ako aj jesennej úpravy údajov o vývoji HDP. Podľa nej slovenská ekonomika vlani vzrástla o 1,9 percenta, kým doteraz sa vykazoval rast 2,1 percenta.
Hospodárenie bolo v minulom roku najhoršie prinajmenšom od roku 2021, keď Slovensko čelilo dôsledkom pandémie koronavírusu.
Slovensko vlani druhý rok po sebe nesplnilo pravidlo Európskej únie, podľa ktorého by verejný deficit nemal prekročiť tri percentá HDP. Únia v dôsledku toho už začala voči Bratislave konanie.
Dlh Slovenska v pomere k HDP vlani stúpol na 59,7 percenta z predvlaňajších 55,76 percenta. Už tento rok by mal prekročiť 60 percent, čo by znamenalo nesplnenie ďalšieho rozpočtového pravidla EÚ.
2 min
2 min
Bitcoin pokračuje v raste, jeho cena sa dostala nad 80-tisíc dolárov
2 min
2 min
Ani 15. september nebude dňom pracovného pokoja, zamestnancom patrí príplatok
2 min
2 min
Lego výrazne zvýšilo zisk. Za prvý polrok zarobilo 1,15 miliardy eur
2 min
2 min
Nemecké strojárske firmy varovali pred nedostatkom plynu počas zimných mesiacov
2 min
2 min
Trump chce od roku 2027 zaviesť 50-percentné clá na kanadskú oceľ aj autá
2 min
2 min
Čínsky ropný koncern Sinopec zvýšil polročný zisk, pomohli mu vyššie ceny ropy
3 min
3 min
Zamestnávatelia vítajú plán vlády zrušiť transakčnú daň. Je to však len zrušenie deštrukcie, vravia
3 min
3 min
Nórsko chce ťažiť plyn a ropu v Arktíde aj napriek moratóriu požadovanom Bruselom
2 min
2 min
Spoločnosť Shein si od vstupu na burzu sľubuje ohodnotenie na 27 miliárd dolárov
1 min
1 min
Energie na burzách zdraželi, plyn opäť prekonal dvojročné maximum
2 min
2 min
EÚ zvažuje mimoriadnu daň z rekordných ziskov ropných spoločností. Ministri žiadajú spoločný postup
2 min
2 min
Volkswagen je uprostred obrovskej krízy, tvrdí jeho šéf. Koncern chystá najväčšiu transformáciu v histórii
4 min
4 min
Slováci investujú viac než Česi. S vekom rastie aj suma, ktorú si odkladajú
3 min
3 min
Wall Street v závere týždňa ožila, no hlavné americké indexy zaznamenali straty
2 min
2 min
Poľská centrálna banka zvýšila zlaté rezervy, tempo rastu výrazne spomalila
„Ak bude vláda pokračovať súčasným tempom a spoliehať sa na jednorazové opatrenia, Slovensko riskuje dlhé obdobie stagnácie – so slabým rastom, rastúcimi úrokovými nákladmi a obmedzenou schopnosťou reagovať na budúce krízy. Ako ukazuje skúsenosť posledných rokov, samotný ekonomický rast už na stabilizáciu dlhu nestačí,“ napísal v komentári Boháček.
Dodal, že na stabilizáciu dlhu by Slovensko muselo znížiť verejný deficit na 2,5 percenta HDP, čo by znamenalo úspory alebo zvýšenie príjmov približne za 2,5 až tri miliardy eur ročne. To si podľa neho vyžaduje zásadné reformy.
Slovenskí štatistici upravili smerom nahor aj verejný deficit za rok 2023 – po prepočte na 5,3 percenta HDP z doterajších 5,19 percenta HDP. V roku 2022, naopak, Slovensko hospodárilo lepšie, než vyplývalo zo starších údajov.
Hoci vláda premiéra Roberta Fica po nástupe do úradu na jeseň 2023 zaviedla prvý konsolidačný balík – najmä zvýšenie niektorých daní a zdravotných odvodov, správnych a súdnych poplatkov, opätovné zavedenie osobitnej bankovej dane a oslabenie druhého dôchodkového piliera v prospech štátneho systému –, hospodárenie sa vlani zhoršilo.
Ficova vláda medzitým presadila ďalšie dva konsolidačné balíky, taktiež zamerané najmä na zvyšovanie príjmov štátu. Na budúci rok kabinet predpokladá verejný deficit na úrovni 4,1 percenta HDP, podľa nezávislej Rozpočtovej rady však môže dosiahnuť až 4,6 percenta. Rada už skôr upozornila, že napriek konsolidačným opatreniam Slovensko verejné financie výraznejšie neozdravilo – okrem iného pre nové výdavky štátu.
Na tento rok vláda zvýšila odhad verejného deficitu približne na päť percent HDP z pôvodne plánovaných 4,72 percenta HDP.
