Za štyri roky vybudovala firmu s miliónovými obratmi, ktorá stavia solárne projekty po celom Nemecku. V rozhovore vysvetľuje, prečo je stavebníctvo stále technologicky pozadu, ako fungujú agri-panely a čo ju naučili Nemci o biznise.
Alexandra Šišková založila pred pár rokmi spoločnosť Omicron, pretože videla medzeru v tom, ako sa v Európe robia veľkokapacitné solárne projekty. Dnes vedie rýchlorastúcu EPC spoločnosť (engineering, procurement, construction, špecializovaná stavebná firma, pozn. red.) ktorá ich buduje v Nemecku, Česku i na Slovensku. Len v roku 2025 Šiškovej tímy zrealizovali viac ako osemdesiat stavieb a dodali megawattové projekty pre popredných európskych investorov.
Popritom vytvorila aplikáciu Gaya Core, ktorá vznikla ako interná tech platforma prinášajúca riadenie projektov, logistiku, koordináciu tímov a sledovanie progresu v reálnom čase. Aplikáciu už predstavila pred niekoľkými dňami širšiemu trhu. Dnes už hovorí aj o prvých výsledkoch.
„Pred rokom som pretelefonovala zhruba 750 minút. Teraz telefonujem približne 150 minút mesačne. Som veľmi spokojná a šťastná,“ hovorí Alexandra Šišková, CEO spoločnosti Omicron v rozhovore pre Forbes. Jej cieľom je digitalizovať stavebníctvo, keďže podľa nej ide o najmenej digitalizované odvetvie.
Šišková tiež buduje Gaya Group. Ide o ekosystém, ktorý prepája jazdecký šport a chov koní, obnoviteľnú energetiku, vzdelávanie a starostlivosť o seniorov, architektúru a udržateľnú infraštruktúru.
„Kone boli môj sen, odmalička som ich chcela mať. Vidím v tom potenciál, eleganciu a je to veľmi dobrý šport, ktorý na Slovensku nemá významné zázemie. Pri týchto zvieratách neexistuje žiadna pretvárka,“ hovorí v rozhovore.
Pochádzate z Kežmarku. Podnikáte v Nemecku. Ako sa vám to podarilo?
Do Nemecka som sa dostala cez môjho bývalého spoločníka. Predstavil ma investorom, s ktorými som začala následne pracovať na stavbách. Veľmi ma to bavilo – premeniť holé pole na niečo, čo po vás ostane. Bolo to pre mňa veľmi vzrušujúce. Rozhodla som sa následne, že pri tom ostanem.
Bol to plán?
Nie, nebol to plán. Mojím snom bolo pôsobenie v hotelovom manažmente. Pôsobenie v inom odvetví prišlo nečakane.
Čo to znamená?
Keď sa vrátite zo zahraničia domov, máte svoju predstavu, ale život vám môže ukázať inú cestu. Nie každý sen sa môže ukázať ako správny. To bol presne môj prípad.
Správne teda rozumiem, že pôsobenie v solárnom biznise nebolo plánom?
Áno. Nemyslím si, že nejaké malé dievčatko má plán podnikať v solárnom biznise.
Čo vás teda na pôsobení v tomto biznise najviac chytilo?
Proces. To, aký tam je chaos. To, ako dokážete zo všetkého urobiť systém, ako to dokážete zefektívniť a ako dokážete postaviť z ničoho niečo trvácne, niečo, čo má naozaj zmysel.
Čo bol váš prvý projekt?
Bolo to v roku 2021 a išlo o jednu z najväčších stavieb, aké som mala, 25 megawattov. Prácu na nej si pamätám dodnes.
Čo sa stalo?
Prvý deň som si roztrieštila prst a napriek tomu som ďalej pracovala a podarilo sa nám túto stavbu dokončiť.
Začínali ste ako 22-ročná. Čo bolo najnáročnejšie?
Učíte sa. Mala som však šťastie na výborných spolupracovníkov i investora, ktorý ma naučil, ako sa správať na stavbách a aké očakávania Nemci majú.
Čo teda Nemci očakávajú?
Vysokú rýchlosť, vysokú profesionalitu. Ak existuje nejaký problém, čakajú, že okrem oznámenia máte aj riešenie. Nechcú žiadne emócie v biznise a hlavne chcú všetko rýchlo a lacno.
Do istej miery mi to pripomína Slovensko. Aj tu ľudia chcú všetko rýchlo a hlavne lacno. Opačné sú tie emócie. Znamená to, že lepšie sa vám pracuje s Nemcami ako so Slovákmi?
Áno. V Nemecku je lojalita. Ak ukážete, že ste schopný doručiť prácu včas a relatívne lacno, vzťahy zotrvajú. Nie je to jednorazové. Ak mám odskúšanú spoluprácu s klientom, mám istotu, že ma časom nevymení za lacnejšiu alternatívu.
FOTO: FORBES / DOROTA HOLUBOVÁ
Ste CEO a zakladateľkou spoločnosti Omicron. Ako firma vznikla?
Bolo to spojené so stavbou, o ktorej sme sa už rozprávali. Začiatky boli ťažké, keďže v čase založenia firmy prebiehala pandémia ochorenia COVID-19. Cestovanie do zahraničia bolo omnoho ťažšie. Našťastie som už mala vybudované vzťahy, preto som si vedela prácu vždy nájsť – vyťahovala som ju až z pekla.
V určitom bode prídete na to, že dvaja ľudia nemajú rovnaký systém alebo rovnakú víziu, ako firmu spravovať. Keďže naše názory na podnikanie sa líšili, rozhodli sme sa, že každý pôjde svojím smerom.
Myslíte si, že už máte nemecké myslenie?
Určite áno.
Vaša firma by podľa podkladov mala mieriť k obratu jednej miliardy eur.
Je to sen. Nemôžem s istotou povedať, že to dosiahneme. Verím v to a všetko pre to robím. Výsledok bude závisieť aj od trhu.
V akých obratoch sa dnes pohybujete?
Ku koncu roka 2025 sme sa pohybovali v obratoch okolo 5,3 milióna eur. Do dnešného dňa máme okolo šesť miliónov. Začiatok roka je vždy hluchší, stavby sa rozbiehajú v letných mesiacoch.
Aj napriek tomu ste za takmer štyri roky vybudovali firmu z nulových tržieb na tržby viac ako šesť miliónov eur. Čo je za týmto rastom?
Systém.
Skúste ho popísať.
Budujem systém tak, aby na konci dňa mohla firma existovať aj bezo mňa. Tým, že stavebníctvo je najmenej digitalizované odvetvie, rozhodla som sa zmeniť aj to. Chcela som mať menej telefonátov a viac voľného času. Vyvinuli sme preto softvér, ktorý to celé zjednodušuje cez aplikáciu – Gaya Core.
Aplikáciu si neskôr rozoberieme, no vrátim sa ešte k firme. Čo je za jej rastom?
Vzťahy, efektívnosť a dobre odvedená práca. Ukázali sme trhu, že vieme 50-megawattovú stavbu zrealizovať za dva a pol mesiaca, čo je pre nich obrovský úspech. Vidia tiež našu komunikáciu a transparentnosť. Dôležité tiež je, aby ľudia za odvedenú prácu mali zaplatené peniaze.
Koľko ľudí dnes zamestnávate?
V kancelárii mám len šesť zamestnancov. Aktuálne vonku pracuje asi 150 ľudí, v najvyššom bode ich bolo 250.
Na akých projektoch ste v Nemecku pracovali?
Líšia sa. Mala som projekty na desiatich hektároch i na päťdesiatich hektároch. Aktuálne pracujeme na projektoch agri. Sú veľmi zaujímavé, keďže spájajú fotovoltiku s poľnohospodárstvom. Ide o najlepšie riešenie, ktoré sa našlo.
Znamená to, že na pôde sa zároveň pestuje a sú tam aj solárne panely, ktoré je možné vidieť?
Áno. Tieto solárne panely viete sklopiť alebo otočiť. Je tam tak priestor na orbu či žatvu zeleniny. Môžete tam mať zvieratá, ktoré sa pasú. Vďaka tomu má pôda dvojaké využitie.
FOTO: Flourish
Základná predstava zo Slovenska vyzerá tak, že na poli sú solárne panely, ktoré ju prekrývajú, a tak sa s pôdou nič robiť nedá. Mení sa teda solárny biznis?
Áno, mení sa a vyvíja. Aj v tomto prípade však solárne panely na pôde stále sú. Len keď potrebujete pôdu napríklad poorať, dáte ich do zvislej polohy. Je tam len jedna línia, ktorá je široká tridsať centimetrov, a na pôdu tak vojdete so strojom. Súlad prírody a energetiky sa posúva, konečne vieme mať medzi nimi súhru.
Spolu riadite 12 projektov. Čo je najťažšie na ich škálovaní?
Z môjho pohľadu išlo o vzdanie sa mikromanažmentu, ktorý som robila. Kontrolovala som všetko. Práve preto budujem s tímom systém, aby to bolo transparentné, jednoduché a najmä, aby investor všetko videl. Hlavne v oblasti stavebníctva vieme, že jeden problém vás môže stáť státisíce eur.
O akom probléme sa rozprávame?
Zlé namontovanie panelov, skrat v elektrine, kde vám môže niečo zhorieť alebo aj zlá vykládka kamióna. Je to rôzne.
Kde najčastejšie narážate na limity svojho podnikania?
Ľudský faktor. Ten zlyháva najčastejšie, čo je prirodzené. Zároveň to stojí najviac peňazí.
To znamená zlú vykládku, zlé namontovanie technológií alebo niečo iné?
Presne tak. Ide aj o strácanie informácií. Napríklad, potrebovala som dať informáciu od investora môjmu stavbyvedúcemu. On to potreboval dať ďalšiemu človeku. Keď to má prejsť cez štyroch ľudí, prvotná myšlienka sa stratí. Rovnako to platí aj v prípade desiatich telefonátov v priebehu dvadsiatich minút. Je dosť možné, že pätinu informácií zabudnete a spomeniete si na ne po dvoch týždňoch.
Nedávno ste získali projekt za štyri milióny eur. Čo rozhoduje o tom, že projekt získate? Idete do nejakého výberového konania?
Nie, ide o súkromných investorov, ktorí nemajú absolútne nič spoločné s vládou. Nie sú preto žiadne verejné obstarávania. Je to naozaj o vzťahoch. Po čase sme prišli na to, že komunikácia medzi nami funguje, rovnako sa vieme dohodnúť aj na cenách a ďalších podrobnostiach kontraktu.
O aký projekt ide?
To je presne tá agri-stavba, o ktorej sme sa už rozprávali.
Robí sa taká stavba prvý raz?
Robili sme už pilotný projekt – minulý rok, tri megawatty. Bolo to veľmi náročné a komplikované. Napriek tomu, že do tohto projektu by som sama nešla, po dohode s investorom sa do toho pustíme. To je presne o už spomínaných vzťahoch – vy urobíte niečo pre investora, investor urobí niečo pre vás.
Tým, že panely sa otáčajú, musia byť v jednej línii. Keďže pôda nie je rovná, musíme velmi precízne zatĺkať železné stlpy bez možnej odchýlky – zem sa nezarovnáva –, aby sa jednotlivé panely o seba netreli. Problém môže narobiť aj rozdiel dvoch milimetrov. Pri klasických paneloch môžete mať určité nerovnosti, nerobí sa to presne na milimeter.
Myslíte si, že nastane rozmach agri panelov?
Áno. Už je tu.
FOTO: FORBES / DOROTA HOLUBOVÁ
Asi je to však len v západnej Európe a do regiónu Česko-Slovenska to príde neskôr.
Určite, projekty riešime aj v Čechách, no agri panely zatiaľ nestaviame, keďže krajina ide po obrovských stavbách – od 40- po 500-hektárové projektoch. Oni chcú z plochy dostať čo najviac. Z agri toľko nedokážete vyťažiť. Agri väčšinou využívajú poľnohospodári, ktorí si chcú znížiť náklady na energie. Ide o rotačný systém, ktorý umožňuje kombinovať výrobu elektriny s poľnohospodárskym využitím pôdy.
Príde to aj na Slovensko?
Dúfam v to. Je veľmi ťažké odhadnúť, čo sa na Slovensku stane. Keď to príde, sme pripravení urobiť všetky stavby, ktoré tu budú.
Vidieť to vo všetkých smeroch. Trvá nám dlhšie aplikovať nejakú vec, ktorá je v západnej Európe bežná. Bola by som rada, aby sa to tu rozbehlo a ľudia pochopili zmysel fotovoltiky a fotovoltických panelov. To je na niekom inom, nie na mne. Som človek, ktorý to má postaviť.
Nemecko má v pláne preinvestovať stámilióny eur v solárnom biznise. Sú to obrovské peniaze. Kde vidíte potenciálne riziká?
Rýchly rast. Tým, že ide o obrovský rast, objavuje sa veľké množstvo firiem, ktoré chcú ísť do tohto biznisu a zarobiť na tom. Možno sa na prvý pohľad zdá, že ide o jednoduchú prácu. Opak je pravdou. Je ťažké zorganizovať stavbu s osemdesiatimi ľuďmi. Mali sme stavby, na ktorých sme po niekom opravovali prácu. Pre Nemca je dôležité to, ako projekt vyzerá, až potom, ako to funguje. Hovorím, že už mám nemecké oči a na stavbách vidím každú jednu chybičku.
Aká je cena jedného pozemku?
Závisí to od ceny pôdy. Ráta sa to tak, že jeden megawatt stojí jeden milión eur.
Neobávate sa čínskej konkurencie?
Riziko tu je, no my vieme, aké ťažké je dostať sa na nemecký trh. Práce na trhu je veľmi veľa, preto sa z môjho pohľadu na ňom uživí veľmi veľa firiem. Nebojím sa toho. Musíme byť dobrí v tom, čo robíme.
Aká bola vaša najväčšia stavba?
Boli sme súčasťou stavby, ktorá mala 650 megawattov (solárny park Witznitz (Witznitz Solar Park) vo východnom Nemecku neďaleko Lipska, pozn. red.). Bolo to pri českých hraniciach. V minulosti tam bola uhoľná elektráreň, vyradili ju a nahradili solárnymi panelmi. Aktuálne je to najväčšia stavba v Európe. My sme robili merania a odbornú časť.
Najmenšia?
Bolo to 50-kilowattová stavba. Robili ju traja ľudia spolu päť hodín.
Aké rozdiely sú medzi týmito stavbami?
Z hľadiska procesov žiadne. Rozdiely sú nákladové. Bez ohľadu na veľkosť musíte doviezť na stavbu všetky stroje, aby ste vedeli stavbu zrealizovať. Pracovníci boli veľmi unavení, keďže sa museli premiestňovať zo stavby na stavbu, tie nie sú v okolí desiatok kilometrov, ale sú rozmiestnené po celom Nemecku. Je výhodnejšie a jednoduchšie mať jednu veľkú stavbu ako viac menších. Viete sa dohodnúť aj s miestnymi ubytovňami.
Je rozdiel medzi jednotlivými spolkovými krajinami v Nemecku?
Áno, najmä v mentalite ľudí. Mnoho z nich sa chodí pozerať, čo staviame, my im vysvetľujeme, čo staviame, prečo staviame. Asi najnepríjemnejšia oblasť je Bavorsko. Je ťažké sa k nim dostať. Sú veľmi tvrdí. V okolí Berlína alebo pri hraniciach s Holandskom sú, naopak, veľmi priateľskí ľudia.
Mávala som chaos na stavbách. Jednu informáciu som nedokázala dostať od jednej osoby k druhej za dve minúty, ale trvalo mi to hodinu.
Čomu to pripisujete, že to tak je?
V Bavorsku sú veľmi bohatí ľudia. Z môjho pohľadu sú to „praví“ Nemci. Chcú, aby sa ich región mal čo najlepšie a ich ekonomika fungovala. Radšej si priplatia a vyberú miestnu firmu ako zahraničnú.
Vyvinuli ste a predstavili aplikáciu s názvom Gaya Core. Boli aj regionálne rozdiely v Nemecku dôvodom na jej vyvinutie?
Mávala som na stavbách chaos. Informáciu som nedokázala dostať od jednej osoby k druhej za dve minúty, ale trvalo mi to hodinu. Stalo sa to v Bavorsku, kde investor potreboval informáciu v priebehu minút. On si síce na ňu počkal, no Nemci majú radi efektivitu. To bol pre mňa „aha moment“ – vytvoriť softvér, kde bude všetko pokope. Keď príde investor, bude vidieť všetky potrebné informácie o stavbe prakticky okamžite. Už tam nebudem ako styčný bod. V poslednej dobe som sa cítila ako spojovateľ.
Skúsme to popísať. Čo si mám pod tým predstaviť?
Je to SaaS systém, no všetky takéto systémy sú stavané z kancelárie. My sme to otočili a postavili sme to z terénu. To bola pre mňa základná vec. V teréne sú peniaze, ktoré sa míňajú. Tým, že je na stavbe veľa rôznorodých ľudí, potrebovali sme to urobiť veľmi jednoducho.
Našli ste teda novú styčnú osobu?
Áno, stal sa ňou stavbyvedúci, ktorý nás informuje a dopĺňa údaje. Každý z toho čerpá – my ako zamestnávateľ, investor či zamestnanci.
Čo na stavbe nefungovalo?
Ľudí platíme za úlohy. V istom momente prestalo fungovať už len zapisovanie dochádzky a vykonanie práce. Tam zlyhával ľudský faktor. Na konci mesiaca, pri vystavovaní faktúr, sme mali množstvo telefonátov, v ktorých zamestnanci poukazovali na nezrovnalosti.
Vážne?
Áno, ľudia si na konci dňa vedia priamo skontrolovať to, čo im stavbyvedúci zapísal, a či to sedí s reálne odrobenou robotou. Nie je nič zlé, keď zamestnanec skontroluje nadriadeného. Chcete, aby to bolo rýchle a efektívne.
Má vytvorený unikátny QR kód na skontrolovanie dochádzky. Urobili sme to tak, aby len stavbyvedúci musel mať prístup na internet, nik ďalší ho nepotrebuje. Každý jeden človek má prístup k stavbe, dokumentom a na konci dňa, keď má prístup na internet, si vie skontrolovať odrobenú robotu. Konečná zastávka som ja, či je práca zaplatená.
Čo vidíte vy ako majiteľka firmy?
Vidím, na koľko percent je stavba zrealizovaná, nakoľko percent ideme v časovom pláne a viem zhodnotiť zamestnancov – či im práca vyhovuje, nevyhovuje, či robia rýchlejšie alebo pomalšie.
Keď sme sa rozprávali o podrobnostiach pred niekoľkými týždňami, Gaya Core ste nazvali Facebookom pre robotníkov. Vyzerá to teda ako Facebook so stenou?
Áno. Ako podnikateľka mám rôzne odvetvia, ktorým sa venujem. Vždy, keď som si chcela niečo zistiť, musela som niekomu zavolať. Toto som chcela eliminovať a jedným klikom som sa chcela dozvedieť o svojom podnikaní všetko – dochádzku, inventár, finančné analýzy. Chceli sme priniesť aj výhody našim zamestnancom. Spravili sme preto pre nich obchod, kde si môžu prenajať auto, náradie, pridávať inzeráty. Jednoducho, aby, keď sa niekto ráno prihlási do aplikácie, mal všetko dostupné.
V akej fáze sa Gaya Core nachádza?
Slúži primárne pre nás – dodávateľom a subdodávateľom. V ďalšej fáze bude aj pre investora, ktorý bude mať možnosť vidieť, v akom stave sa stavba nachádza, rovnako bude mať možnosť pozorovať pohyb kamiónov, čo je ďalšia oblasť, kde dochádza ku stratám. Každý jeden človek bude mať svoju rolu a podľa nej bude môcť so softvérom narábať.
Pred rokom som pretelefonovala zhruba 750 minút. Teraz telefonujem približne 150 minút mesačne. Som veľmi spokojná a šťastná.
Budú teda kamióny pod GPS systémom?
To sme ešte nedoriešili. Je aj možné, že vyvinieme vlastný GPS systém.
Kde vidíte najväčší biznis potenciál aplikácie?
V stavebníctve. Je to najmenej digitalizované odvetvie. Potrebujeme ho zefektívniť a urobiť modernejšie. Bola som v teréne päť rokov, preto presne viem, aké nástrahy v ňom sú.
Čo sa musí stať, aby technológia „zmenila hru“ v stavebníctve?
Ľudia si musia uvedomiť, že chaos, v ktorom sme, je neúnosný. Zároveň sa musí zmeniť aj obraz podnikateľa ako človeka, ktorý má vždy telefón pri uchu – to nie je nutnosť.
O koľko máte viac času po spustení Gaya Core?
Pred rokom som pretelefonovala zhruba 750 minút. Teraz telefonujem približne 150 minút mesačne. Som veľmi spokojná a šťastná.
Akú máte spätnú väzbu od klientov, ktorým ste dali tento systém?
Nedávali sme ho veľmi veľkému počtu ľudí, aby sme nemali veľmi veľa spätnej väzby. Tá, ktorú sme mali, bola veľmi pozitívna. Začínali sme ešte s Google tabuľkami a považovali nás za úplných inovátorov. Sme jedni z mála, ktorí na nich fungujú.
Stavebníctvo sa považuje za „klub starých mužov“.
Presne tak. Aj preto sme našu aplikáciu urobili čo najjednoduchšie. Presne preto ju nazývam Facebookom, ktorý funguje pomerne jednoducho a presne viete, kde máte na čo kliknúť. Takým štýlom sme chceli urobiť Gaya Core. Investori sú moderní ľudia. Keď im poviete, že ušetríte čas a peniaze, je to spomínaná zmena hry. Horšie je to pre subdodávateľov. Umožňujete značnú transparentnosť a kontrolu.
Podnikáte vo viacerých oblastiach. Stíhate to?
Vďaka Gaya Core áno. Sú hektické dni a menej hektické. Niekedy končím o šiestej večer, niekedy skôr. Veľmi ma to však baví, našla som sa v tom.
Máte rôznorodý biznis – od budovania solárneho biznisu cez IT až po budovanie ranču. Dá sa v tomto prípade povedať, že si plníte sen?
Áno, aj. Pre mňa bolo veľmi dôležité, že to, čo budujeme, nie je naše, nenesie naše meno. My sme len spojka, ktorá to dotiahne do konca. Jedného dňa som si povedala, že nie všetko je o peniazoch, ale aj o tom, či zanecháte niečo na tomto svete. To je presne ranč, ktorý ma bude odrážať.
Prečo ste sa rozhodli pre Kežmarok?
Som hrdá na Slovensko. Milujem náš región. Celý východ má podľa môjho názoru obrovský potenciál. Rozhodla som sa pozdvihnúť tento región, prišlo mi to úplne prirodzené.
Prečo práve kone?
Kone boli môj sen, odmala som ich chcela mať. Vidím v tom potenciál, eleganciu a je to veľmi dobrý šport, ktorý na Slovensku nemá významné zázemie. Pri týchto zvieratách neexistuje žiadna pretvárka.
Máte v pláne budovať ranč. Už ste začali?
Mali by sme dokončiť prevzatie pozemku. Keď sa tak stane, začíname. Budovať budeme na približne 54-tisíc štvorcových metrov. Plánujeme hotel, veterinárnu stanicu a jazdecký areál.
Kedy je plán dokončenia?
Realisticky do piatich až šiestich rokov by sme to mali mať hotové.
Máte plán exitovať v budúcnosti z Omicronu?
Čiastočne áno. Nemyslím si, že sa dokážem vzdať Omicronu úplne.
