Ivana Chubbuck počas svojej bohatej kariéry spolupracovala s tými najlepšími. Ako príklad môžeme spomenúť mená ako Sylvester Stallone, Brad Pitt, Jim Carrey, Halle Berry, Beyoncé a stovky ďalších hviezd. Vyvinula totiž vlastnú metódu, ktorá pomáha nielen hercom pracovať s vlastnými emóciami a lepšie porozumieť postavám a situáciám, ktoré hrajú.
Počas svojej štyridsaťročnej kariéry vybudovala po celom svete sieť akreditovaných štúdií pre globálny filmový priemysel. Zvyčajne raz mesačne na pozvanie jedného z nich organizuje intenzívny víkendový masterclass, kde osobne dáva šancu všetkým, ktorí sa chcú zdokonaliť nielen v hereckých zručnostiach, ale aj zažiť pod jej vedením to, čo robia špičkoví svetoví herci.
Ivana Chubbuck bola v minulosti aj herečkou. Čoraz častejšie však za ňou začali chodiť kolegovia s prosbou o radu typu: „Ako sa to robí…“ Začala ostatným vysvetľovať svoju vlastnú metódu, ktorá jej pomohla autenticky sa vcítiť do role a pochopiť postavu a situáciu cez vlastné emócie.
„Zrazu som si uvedomila, že mám okolo seba veľkú skupinu ľudí, ktorým mám čo odovzdať,“ spomína Ivana Chubbuck.
Po individuálnych lekciách začala organizovať kurzy, založila si vlastné štúdio v Los Angeles, napísala knihu o svojej technike a začala v nej školiť ďalších učiteľov z celého sveta. Dnes sa o nej hovorí ako o „novom Stanislavskom“.
Prelomový moment v Ivaninej kariére nastal, keď spolupracovala s Halle Berry na jej hlavnej úlohe vo filme Ples príšer z roku 2002, za ktorú získala Oscara za najlepší ženský herecký výkon. Keď si Halle Berry preberala Oscara ako vôbec prvá herečka tmavej pleti, v historickom momente spomenula vo svojej ďakovnej reči aj meno Ivany Chubbuck.
Nebola to však náhoda: „Deň pred odovzdávaním Oscarov som jej zavolala a spýtala sa, či môže spomenúť moje meno, ak vyhrá. Nebolo mi to trápne? Ani nie – jediné, čo sa mohlo stať, bolo, že by to odmietla,“ smeje sa Ivana. Podobne úzko spolupracovala napríklad aj s Charlize Theron na jej ocenenej úlohe vo filme Monštrum.
Ivana Chubbuck spísala svoje metódy v knihe, s ktorou oslovila sedem amerických vydavateľstiev. „Päť z nich okamžite povedalo áno môjmu debutu. Nakoniec som sa dohodla s vydavateľstvom Penguin Books, ktoré mi ponúklo šesťcifernú zálohu, aby som mohla nasledujúci rok pracovať na úprave textu,“ hovorí autorka bestselleru The Power of The Actor, ktorý vyšiel v roku 2007.
Kniha bola dodnes preložená do dvadsiatich troch jazykov a je považovaná za hereckú bibliu. Neučia sa z nej však len herci, Ivanine techniky pomáhajú aj režisérom, spisovateľom a iným tvorivým profesiám. Prostredníctvom rôznych sebarozvojových cvičení im Ivanine techniky pomáhajú lepšie sa vcítiť do postáv a situácií, ktoré hrajú, režírujú alebo opisujú.
Spočíva najmä v tom, že sa naučia, ako využiť svoje negatívne emócie – napríklad bolesť, strach alebo hanbu – vo svoj prospech, ale aj to, ako autenticky vytvoriť pocit opitosti bez toho, aby pili alkohol, omdlievania bez toho, aby upadli do bezvedomia, alebo ako sa vžiť do kože vraha.
Premeňte zlo na zlato
Vo svojich sedemdesiatich dvoch rokoch vyzerá minimálne o dvadsať rokov mladšie a ubezpečuje nás, že za tým nie sú žiadne chirurgické zákroky.
„Jednoducho robím to, čo ma v živote naozaj napĺňa. A to, že sa tým dobre živím, je len bonus. Je to však tvrdá práca a odhodlanie,“ zveruje sa predtým, ako začne rozprávať svoj životný príbeh.
Nezačína optimisticky, ale o tom je celá Ivanina kariéra: dokázala využiť svoje temné životné skúsenosti, ktoré ju posilnili, a to isté sa snaží odovzdať aj svojim dnešným študentom.
Kľúčom k úspechu je vziať všetky zlé veci v živote, ktoré skrývame, za ktoré sa hanbíme a chceme ich vytesniť, a využiť ich vo svoj prospech.
„Vyrastala som v hrozných podmienkach. Moja matka bola psychicky chorá a veľmi sa o mňa nestarala. Neustále mi hovorila, že som hlúpa, škaredá a že ľutuje, že som sa narodila. Spočiatku som sa obviňovala a ničila som sa životným štýlom, ktorý som viedla. Prešla som si sexuálnym zneužívaním, drogami… Jedného dňa som si však povedala, že už toho bolo dosť a že dokážem matke aj sebe, že sa mýlila. Použila som tú istú motiváciu, ktorá ma viedla k sebadeštrukcii, aby som ju prekonala,“ hovorí a opisuje krutý moment vo svojom živote, ktorý však zrodil techniku využívania negatívnych pocitov na posilnenie seba samej.
„Kľúčom k úspechu je vziať všetky zlé veci v živote, ktoré skrývame, za ktoré sa hanbíme a chceme ich vytesniť, a využiť ich vo svoj prospech. Potom sa stanú naším zlatom.“
Pre Ivanu bol takýmto momentom jej vzťah s rodičmi. „Najmä s mamou, ale vlastne aj s otcom, ktorý bol skvelý človek, ale nedokázal nás ochrániť. Keby som si tým neprešla, nebola by som tým, kým som dnes,“ hovorí o sebe lektorka súčasných hercov.
Ivana Chubbuck prevzala svoje priezvisko po manželovi, filmovom režisérovi Lyndonovi Chubbuckovi (1954 – 2021), s ktorým má dcéru Claire – aj ona vyučuje techniku Chubbuck vo svojom štúdiu v Los Angeles.
Ivanino krstné meno však naznačuje, že jej korene siahajú aj do východoeurópskeho regiónu: „Môj otec prežil holokaust, jeho otec pochádzal z Poľska, matka z Rumunska a pôvodne žili v Kyjeve. Ich rodina mala blízkych príbuzných aj v Československu,“ vysvetľuje.
Bezpečné prostredie
Rovnako otvorene hovorí Ivana aj na svojich seminároch pred plnou sálou a povzbudzuje k tomu aj účastníkov. Sú medzi nimi nielen študenti herectva, ale aj filmové hviezdy, ktoré na kurzy prileteli z celej Európy.
V divadle, kde sa workshop koná, platí zákaz používania mobilných telefónov. Mimo tohto dôverného kruhu, ku ktorému sa všetci účastníci zaväzujú symbolickou prísahou hneď na začiatku, sa nesmie nič fotografovať, filmovať, nahrávať ani inak vynášať.
Jedinou výnimkou bola novinárka z Japonska, ktorá o Chubbuck pripravovala dokumentárny film pre BBC. Ale aj ona mohla počas kurzu používať len ceruzku a papier.
„Účastníci si musia byť istí, že sú v bezpečnom prostredí. Otvorene hovoria o svojej bolesti, o svojich vzťahoch, dokonca aj o tých najintímnejších,“ vysvetľuje Ivana Chubbuck.
Nie sú len pasívnymi pozorovateľmi. Očakáva sa od nich, že si podrobne preštudovali Ivaninu knihu – ona totiž postupuje podľa dvanásťbodového manuálu, ktorý v nej opisuje s takmer matematickou presnosťou.
Najskôr všetci prítomní, vrátane hostesiek, ktoré v divadle pracujú, dostanú za úlohu vyťažiť najbolestivejšie jazvy z najintímnejších hlbín svojho podvedomia metódou automatického písania do zápisníkov, ktoré dostanú pri vstupe.
Tie potom verejne zdieľajú s ostatnými a vopred vybraní účastníci s nimi ďalej pracujú pred všetkými aj priamo na javisku, keď rekonštruujú scény z kultových filmov ako Zmiznutie, Dobrý Will Hunting, Táto krajina nie je pre starých a Kramerová verzus Kramer.
„Zvyčajne zaznievajú vety ako ‚môj otec mi nikdy neveril‘, ‚moja rodina ma nepodporovala na mojej ceste za úspechom‘ alebo ‚chcel som niečo dokázať svojim deťom‘,“ hovorí lektorka. Snaží sa, aby jej študenti pochopili svoju vnútornú motiváciu, a počas jej lekcií zvyčajne dochádza k mnohým „aha momentom“ aj u nej samotnej.
„Keď počúvam tieto príbehy, svitá mi napríklad, prečo sa ku mne môj manžel v niektorých situáciách správal zle. Väčšina momentov z môjho vlastného života sa mi vybaví, keď učím iných,“ priznáva Ivana.
Foto: Vojtěch Veškrna (3 fotografie)
Príležitosť pracovať s Ivanou Chubbuck priamo na javisku v Prahe dostali Elizaveta Maximova, Darija Pavlovic, Anežka Rusevová, Matěj Havelka, Matteo Franco aj Gustav Koenigs.
„Na moje hodiny prichádzajú ľudia z celého sveta. Chcela som však, aby do Prahy prišlo čo najviac domácich účastníkov. Chcela by som tu podporiť vznik komunity ľudí, ktorí sa zapoja do ďalších projektov našej medzinárodnej komunity. Cieľom nie je vychovať najlepších českých hercov, ale najlepších medzinárodných hercov,“ hovorí Ivana Chubbuck.
„Verím, že úlohou každého umelca je meniť svet. Najhoršie, čo môže robiť, je sedieť vo svojej bolesti. Diváci, či už ide o divadlo alebo film, chcú odchádzať s lepším pocitom a ten môžu vyžarovať iba ľudia, ktorí sú vnútorne vyrovnaní so svojimi nedostatkami.“
„Akoby moje naučené a dovtedy zaužívané herecké návyky stuhli a ja som sa zrazu cítil ako klavirista, ktorý hrá len jednou rukou. Ivana okamžite prenikla do mojich trinástich komnát, ktoré som nechcel otvoriť – narazila napríklad na bolesť zo straty syna.“
„Ja som jej potom povedal, že toto rozoberať nechcem, ale ona sa nedala: ,To sa musíš naučiť vyjadrovať. Je to ten smútok, ktorý môžeš použiť v situáciách, ktoré tvoja postava prežíva,’“ opísal svoje začiatky práce s Ivanou Chubbuck Sylvester Stallone.
