Ako americké clá, ceny energií a globálna nadprodukcia menia európsky priemysel? Colná dohoda medzi Európskou úniou a USA mala v lete 2025 zabrániť obchodnej vojne. Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie a eurokomisár pre obchod, v rozhovore pre Forbes hovorí o transatlantickom obchode, tlaku zo strany USA a Číny, budúcnosti automotive aj o tom, prečo si vzťah EÚ a USA po novom vyžaduje „každodenný manažment”.
„Z mojej a z našej strany sa absolútne sústreďujeme na to, aby sme dohodu z júla 2025 naplnili. Vieme, aká je dôležitá pre všetkých zástupcov podnikateľskej sféry,“ hovorí.
Spojené štáty naďalej vníma ako najbližšieho spojenca. Medzi USA a Európskou úniou sú najväčšie vzájomné investície na planéte, dosahujú (spolu na oboch trhoch, pozn. red.) približne päť biliónov dolárov.
„Výsledkom sú milióny pracovných miest, mnohé globálne reťazce sa budovali na transatlantickom základe. Tieto firmy dnes prechádzajú veľkým stresom,“ dodáva komisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť.
V lete 2025 uzavreli Európska únia a USA colnú dohodu. Zohrali ste v tomto procese hlavnú rolu. Aké sú dnes obchodné vzťahy medzi EÚ a Spojenými štátmi?
Naďalej sú mimoriadne dôležité. Obchodná výmena medzi týmito dvomi zoskupeniami dosahuje 1,7 bilióna dolárov ročne.
Vzťahy vždy opisujem ako transatlantický most, cez ktorý každý deň akoby preleteli štyri miliardy eur v tovare a službách. Predstavuje to pätinu európskeho obchodu a má to obrovský vplyv na ekonomiku Európskej únie.
Ako teda vnímate USA dnes?
Ako najbližšieho spojenca – rovnako to vnímali aj naši podnikatelia. Máme najväčšie vzájomné investície na planéte, dosahujú (spolu na oboch trhoch, pozn. red.) približne päť biliónov dolárov.
Výsledkom sú milióny pracovných miest, mnohé globálne reťazce sa budovali na transatlantickom základe. Tieto firmy dnes prechádzajú veľkým stresom.
Ako sa rodila dohoda?
Veľmi zložito. Mali sme iné štartovacie pozície. My veríme v nízke tarifné sadzby – čím menej bariér vo vzájomných obchodných vzťahoch existuje, tým to prináša väčší prínos pre podniky, podnikateľov a pre rast vzájomného obchodu. Trvalo nám prvé tri stretnutia, kým sme sa zhodli na tom, že máme rozdielny pohľad.
FOTO: FORBES / Marek Mucha
Prečo?
Predstavitelia USA nám jednoznačne na všetkých úrovniach tlmočili, že systém je pre USA nevyhovujúci a chcú globálnu ekonomickú transformáciu vo vzťahu k celému svetu.
Od tohto momentu sme začali hľadať spoločné riešenia na to, aby sme sa vyhli obrovskému obchodnému konfliktu. Bola to požiadavka podnikateľského sektora aj politických špičiek.
Nezhoršili sa vzťahy medzi USA a Európskou úniou aj po nedávnom rozhovore prezidenta USA Donalda Trumpa pre portál Politico?
Samozrejme, z rôznych strán zaznievajú mnohé politické názory, no nesmierne dôležitý a silný je aj ekonomický základ. Z mojej a z našej strany sa absolútne sústreďujeme na to, aby sme dohodu z júla 2025 naplnili. Vieme, aká je dôležitá pre všetkých zástupcov podnikateľskej sféry.
Čo je aktuálne vaša priorita?
Koncentrujem sa na to, aby sme, tak ako sme vyriešili clá pre automobilový priemysel, vyriešili clá aj na výrobky z ocele, oceľové deriváty a dostali sa k nižším colným sadzbám aj pri ďalších produktoch, ako sú víno či iné alkoholické nápoje.
Ako to chcete dosiahnuť?
Vzťah medzi Európskou úniou a USA si bude vyžadovať dennodenný manažment. Na dennej báze komunikujem s kľúčovými partnermi.
Riešime hlavne otázky, ktoré sa týkajú vzťahov s Čínou. Zameriavame sa najmä na to, ako ekonomické vzťahy stabilizovať, keďže sú veľmi dôležité pre obe strany.
Máte dnes istotu, že americká administratíva nezvýši colné sadzby?
V dnešnom turbulentnom svete sa nedá nič stopercentne garantovať. Keďže sme však po dlhých diskusiách našli v lete riešenie a vytvorili si aj veľmi dobrú platformu na komunikáciu, urobíme maximum, aby takéto veci nenastali.
Čo považujete v aktuálnej situácii za kľúčové?
Náš transatlantický vzťah má ďalekosiahly vplyv nielen na USA a na nás, ale na celý svet. Kľúčovým prvkom bude, aby sme sa vyhli nadchádzajúcim krízam.
Je to veľmi komplikované a veľmi zložité. Bude to však jedna z náplní mojej práce počas nadchádzajúceho obdobia.
Jedným z rozhodujúcich bodov je hľadanie režimu v otázkach ocele. Ako pokračuje?
Už pred letom sme sa s ministrom pre zahraničný obchod USA zhodli, že v otázke ocele nie sme jeden pre druhého problém. Máme spoločnú výzvu, aby sme sa vysporiadali s obrovskou celosvetovou nadprodukciou ocele, dnes dosahuje okolo 600 miliónov ton a o pár rokov má stúpnuť na 700 miliónov.
Európska produkcia ocele je 120 miliónov ton, do USA sme vyvážali medzi štyrmi až piatimi miliónmi. Bola to vysoko špecializovaná oceľ, ktorú aj tamojší podnikatelia potrebujú na vysoko špecializované produkty pre kozmický priemysel, špecializované stroje či zbraňové systémy.
Prednedávnom sme prijali opatrenia, ktoré majú chrániť producentov ocele v európskom priestore – znížili sme kvótu na dovoz o 47 percent z viac ako 30 miliónov ton na viac ako 18 miliónov ton.
Aká je teda vaša predstava?
Pracovali sme na tom, aby sme vytvorili kruh priateľstva, v rámci ktorého by sme obchodovali – napríklad v rámci doložky najvyšších výhod alebo veľmi nízkych colných sadzieb – a voči krajinám s vysokou nadprodukciou uplatňovali spoločný postup.
Prijali ste už pre oceľ aj kvóty?
Prednedávnom sme prijali opatrenia, ktoré majú chrániť producentov ocele v európskom priestore – znížili sme kvótu na dovoz o 47 percent z viac ako 30 miliónov ton na viac ako 18 miliónov ton.
Ak by krajiny chceli dovážať nad túto kvótu, na dovoz ocele bude uvalené clo vo výške 50 percent. Sú to podobné parametre, aké zaviedli USA.
Máte už reakciu zo strany USA?
Spojené štáty sa chcú opätovne spriemyselňovať. Na to však potrebujú produkty, ktoré sú dnes veľmi predražené. Nie sú zaťažené len clom, ale musia platiť aj za obsah uhlíka v oceli. Sú to témy, o ktorých sa budeme rozprávať, vnímam aj zo strany podnikateľov požiadavku na riešenie problému. Verím, že naše opatrenia zarezonujú do takej miery, aby sme sa pohli ďalej.
Na jednej strane sú v globálnom trhu s oceľou faktorom USA, na druhej aj Čína. Ako riešite súvisiaci problém vývozu oceľového šrotu z Európy?
Zvažovali sme rôzne alternatívy, no dospeli sme k záveru, že je dôležité rešpektovať svetové pravidlá obchodu a neoslabovať ich. Chceme zaviesť opatrenia, aby vývoz šrotu podliehal schvaľovaniu tak, aby bol v Európskej únii dostatok šrotu pre jej potreby. Je všeobecne známe, že spracovávanie šrotu je ekonomicky aj energeticky výhodnejšie.
Napriek tomu je výroba ocele pomerne drahá, oceliari musia spĺňať viaceré energetické regulácie. Ako chcete znižovať náklady na výrobu ocele v Európskej únii?
Nie je to len problém ocele, ale aj ďalších produktov, ktorých je nadprodukcia. Aj preto mám v portfóliu novú oblasť – ekonomickú bezpečnosť.
Musíme chrániť európsky trh pred dovozom produktov v čase, keď pôsobia mnohé, aj nelegálne podpory, ktoré ekonomicky znižujú náklady na výrobu. Zavádzame opatrenia na trasovanie pôvodu výroby ocele. Ide o jednoznačné určenie miesta, kde sa železná ruda stala oceľou.
Budete zavádzať nové clá?
Zavádzame uhlíkové clo. Považujem to za dôležitú súčasť toho, aby podmienky predaja ocele boli porovnateľné pre všetkých výrobcov.
Informácie budeme požadovať od začiatku roka tak, aby sa od polovice roka 2027 uhlíkové clo mohlo začať účtovať na základe obsahu uhlíka v oceli. Bol to jediný možný scenár na to, aby sa náš oceliarsky priemysel dostal do aspoň minimálneho rastu v roku 2030.
Je to strategická priorita, keďže za posledné roky sme sa naučili, aké drahé sú závislosti – či už na dodávke čipov, energetických surovín, vzácnych kovov či permanentných magnetov. Nemôžeme sa dostať do situácie, v ktorej by sme boli závislí od dodávok ocele.
FOTO: FORBES / Marek Mucha
Energie sú drahé. Ako chcete znížiť ich cenu?
Bude to téma, ktorá bude kulminovať. V decembri sme prijali nové opatrenia na zefektívnenie fungovania elektrických sietí.
Budeme musieť sfunkčniť jednotný trh v rámci Európskej únie, ktorý je naďalej poznačený aj tým, že máme veľké rozdiely v cenách elektriny, napríklad medzi severskými a južnými krajinami. Často je to spôsobené aj nedostatočnou kapacitou interkonektorov.
Musí byť našou prioritou hľadať spôsob, ako sa dostať v cenovej hladine energií čo najbližšie k najväčším konkurentom, ktorými sú USA a Čína.
Z pohľadu Slovenska, ale aj celej Európskej únie, je kľúčovou témou automotive. Čo môže robiť a čo robí Európska komisia na pomoc európskemu automobilovému priemyslu?
Automotive je chrbtovou kosťou európskej ekonomiky, či už hovoríme o podiele na európskom HDP, alebo o miliónoch ľudí, ktorí v ňom pracujú. Často sa zabúda aj na to, že je aj najväčším prispievateľom do inovácií, vedy a výskumu.
Pozitívom je, že si to uvedomujú všetky politické špičky na národnej aj európskej úrovni. Aj preto dúfam, že sa nám podarí dotlačiť za cieľovú čiaru aj dohodu s krajinami z Mercosuru.
Prečo práve s týmito krajinami?
V krajinách Mercosuru sú európske automobily zaťažené až 30-percentným clom. Vrátil som sa nedávno (rozhovor sa konal 12. decembra, pozn. red.) z Indie, kde tiež hľadáme riešenie pre tento sektor. Tu sa clá pohybujú vysoko nad 100 percent. Ukončili sme rokovanie s Indonéziou, kde boli clá 50 percent.
Pracuje Európska únia aj s odvetnými clami?
Na jednej strane nám ide o otvorenie nových trhov, na druhej sme zaviedli aj takzvané vyrovnávacie clá na čínske elektromobily.
Každá automobilka, ktorá ich dováža z Číny, má prísne vyčíslené, ako sme sa dopracovali k výške sadzieb, keďže sa líšia od automobilky k automobilke. Teraz sa hľadá riešenie pre minimálne ceny v segmente automobilov dovážaných z Číny do EÚ.
Ako sa chce Európska komisia vysporiadať s tlakmi štátov na zrušenie technologickej neutrality v roku 2035 (v tom čase by mal byť v EÚ podľa pôvodného plánu de facto nemožný predaj áut, ktoré tvoria emisie oxidu uhličitého, pozn. red.)?
Prebieha veľmi intenzívna diskusia, lídri sa o téme budú rozprávať už počas nadchádzajúcej Európskej rady (18. a 19. decembra, pozn. red.) Nechcem teraz prejudikovať, akým spôsobom sa debata vyvinie, ale je evidentné, že keď sa pred niekoľkými rokmi navrhovali a prijímali striktnejšie opatrenia, išlo o obdobie pred covidom aj pred vojnou na Ukrajine.
Panovali veľké očakávania, že clean tech sa bude rozvíjať oveľa rýchlejšie a dnes budeme na technologicky inej úrovni, než v skutočnosti sme.
Boli teda predošlé Európske komisie príliš optimistické?
Myslím, že v takýchto kľúčových otázkach je potrebné, aby sme boli veľmi realistickí a hľadali riešenia postavené na silných stránkach európskej ekonomiky.
Automobilový priemysel k nim patrí, preto verím, že prídu riešenia, ktoré ho budú podporovať výraznejšie. Hľadáme riešenia, ako zosúladiť dávnejšie prijaté ciele s realitou na európskom trhu.
Myslím si, že aj čínski partneri si uvedomujú, že sa nebudeme pozerať na to, ako sa často nelegálnymi subvenciami dotovaný vývoz podieľa na likvidácii celých sektorov európskej ekonomiky.
Nemôže európskemu automotive skôr uškodiť, keď sa rozprávame o možnom posune termínu z roku 2035? Čínske automobilky míňajú miliardy na investície do elektromobilov a môžu nám ešte viac zaplaviť trh elektromobilmi.
V prvom rade je potrebné robiť maximum pre podporu nášho automobilového priemyslu a zároveň byť veľmi jasní v komunikácii s čínskymi partnermi.
S ministrom Wangom Wentaom (minister hospodárstva pozn. red.) komunikujeme veľmi často o automobiloch, vzácnych zeminách a exportných licenciách, ktoré zaviedli na iné produkty. Myslím si, že aj čínski partneri si uvedomujú, že sa nebudeme pozerať na to, ako sa často nelegálnymi subvenciami dotovaný vývoz podieľa na likvidácii celých sektorov európskej ekonomiky.
To jednoducho nie je možné, aj z tohto dôvodu sa prijala nová stratégia pre ekonomickú bezpečnosť. Sme pripravení aj naďalej veľmi konštruktívne komunikovať, ale zároveň absolútne odhodlaní chrániť európsky priemysel.
Čo pre to robíte?
V letných mesiacoch sme vytvorili špecializovaný task force na monitorovanie dovozov z celého sveta. Robíme to každé dva týždne, chceme vedieť, či nedochádza k nejakým anomáliám, náhlym nárastom dovozov z tretích krajín.
Veľké ekonomiky ako USA, následne aj Mexiko a Kanada budujú proti dovozom hrádze a, samozrejme, že nadprodukcia si hľadá cieľovú stanicu pre odbyt.
A tým môže byť Európska únia?
Nechceme byť v pozícii, že cieľovou stanicou bude bez kontroly Európa. Skúmame všetky opatrenia na ochranu obchodu, úzko spolupracujeme s automobilovým priemyslom.
Cieľom je, aby sme mu pomohli s prístupom na nové trhy aj so stabilizáciou vývozu do USA na maxime možného. Európska komisia tiež aktuálne prechádza procesom debyrokratizácie, znižovania administratívnej záťaže.
Podľa našich výpočtov by mali takzvané „omnibus balíčky“ pomôcť k ušetreniu administratívnych nákladov za 11 miliárd eur. Pre Európsku komisiu a pre našu šéfku je to absolútna priorita.
Aký vplyv na automotive malo uzavretie colnej dohody s USA v lete?
Súčasťou spoločného vyhlásenia medzi predsedníčkou Európskej komisie a prezidentom USA bolo aj to, že pokiaľ Európa príde dostatočne rýchlo s návrhom na zníženie tých colných sadzieb, na ktorých sme sa s USA dohodli, tak sa, v podstate retroaktívne, vráti európskym automobilkám už vybraté clo od 1. augusta.
Americká strana dodržala slovo, zrealizovalo sa to. Hovoríme zhruba o 600 miliónoch eur na mesiac, ide teda o veľkú sumu. Aj v prípade rokovaní s Indiou, Indonéziou, krajinami Perzského zálivu, Mercosurom, ako aj na všetkých ďalších rokovaniach, ktoré prebiehajú s krajinami ASEAN-u, patrí automotive medzi priority.
Ak to teda veľmi zjednoduším, momentálne sa Európska komisia snaží zachraňovať odvetvia ekonomiky Európskej únie?
Skutočne sme vo fáze, keď mnohé sektory prechádzajú zložitým obdobím. Žijeme v bezprecedentných časoch. Keď sa rozprávam s kolegami, ktorí niekedy zastávali tento post, ako je napríklad Pascal Lamy či ďalšími z brandže, všetci hovoria, že žijeme v absolútne bezprecedentnom období.
Najväčšia ekonomika sveta, USA, sa rozhodli ísť inou cestou. Čína, keď som prišiel do Bruselu ako veľvyslanec v roku 2004, predstavovala šesť percent svetového HDP. Dnes je to takmer 20 percent s obrovským potenciálom prostredníctvom nadprodukcie ovplyvniť budúcnosť celých sektorov a odvetví nielen v Európe, ale aj USA. Preto panuje veľké napätie a my sme vo veľkom nasadení.
Ako pôsobí nový colný režim, ktorý USA postupne zavádzajú od apríla, na ekonomiku Európskej únie?
Tento rok je veľkým dôkazom odolnosti európskej ekonomiky. Dostal som nedávno pozvánku od austrálskeho predsedníctva, aby sme sa stali strategickým partnerom zoskupenia CPTPP, transpacifického združenia.
Krajiny v Tichomorí chcú spolupracovať, pridali sa k nim Briti a teraz sme boli pozvaní ako partneri aj my. Spomínam to preto, že tých 12 krajín, ktoré sú v CPTPP spolu s 27 krajinami EÚ spolu predstavujú 30 percent svetového HDP a 40 percent obchodu.
Boli sme tam pozvaní preto, že napriek všetkým turbulenciám sme stále najväčším obchodníkom na svete. Obchodujeme viac ako Čína, viac ako USA. Je to obrovská sila, máme najväčšiu sieť dohôd o voľnom obchode so 76 krajinami. A to som ešte nezarátal ďalšie rokovania, ktoré sa ukončili v tomto roku. Napriek všetkým zložitostiam, ktoré som spomínal, to európska ekonomika zvládla na úplne porovnateľnej úrovni s inými krajinami.
FOTO: FORBES / Marek Mucha
Ide však iba o prvé mesiace v novej realite. Čo sa dá povedať o budúcnosti?
Samozrejme, že obdobie, ktoré nás čaká, nebude jednoduché. Ak však môžem porovnávať s minulosťou, dnes je jednoznačné, že všetci európski lídri, národní aj celoeurópski, sú si vedomí, že fungovanie ekonomiky, ceny energie a svetového obchodu sú absolútne kľúčové priority pre budúcnosť ich krajín, ale aj Európskej únie ako celku.
Napriek všetkým diskusiám, ktoré prebiehajú v EÚ v kľúčových témach, máme veľmi silnú jednotu. To bude pre budúce obdobie kľúčové.
Ako sa zmenila pozícia Európskej únie voči svetovým partnerom po tom, ako sa zmenila politika Spojených štátov?
Môj nástup, 1. decembra 2024, do novej funkcie, by som ako bývalý šprintér opísal tak, že to bol letmý štart. Už 5. decembra sme urobili strategické rozhodnutie a odcestovali aj s predsedníčkou Európskej komisie na podpis dohody s Mercosurom.
Keď sme to oznámili svetu, začali zvoniť zo všetkých strán telefóny. Bol som služobne najstarší, tak som dostal to „ocenenie“, že som bol na vianočné obdobie takzvaný „designated survivor.“ Počas sviatkov vždy musí byť jeden komisár v Bruseli, vtedy som to bol ja. A v tom období prišiel aj návrh z Mexika, aby sme čím skôr ukončili rokovania o dohode s Mexikom.
Čo môžu nové trhy ponúknuť Európe?
Celé Vianoce aj na začiatku nového roka prebiehali rokovania, ukončili sa začiatkom januára. Spomínam to preto, že takto to postupovalo s viacerými partnermi z celého sveta.
Máme snahu maximálne stabilizovať, deeskalovať a pozitívne naladiť vzťahy s USA, ale zároveň má Európska únia aj veľký záujem využiť momentum, ktoré nová politika USA vniesla do celosvetového obchodného systému. Voči všetkým ostatným partnerom hľadáme nový spôsob spolupráce, znižovania taríf, väčšiu spoluprácu v investíciách aj pri zjednodušovaní colných formalít.
Čo momentálne považujete za top prioritu svojej agendy?
Veľkou úlohou je pre nás vyrovnanie vzťahov s Čínou, keďže tento rok nám hrozí rekordný deficit, a to okolo 300 miliárd eur. Vyrovnaním nemám na mysli len numerické vyrovnanie, ale aj vo vzťahu k férovosti investícií, férovosti obchodovania, prístupu k nerastným surovinám.
Napokon je tu ešte jeden moment: aj napriek významu zahraničného obchodu pre európsku budúcnosť je najdôležitejšie, ako bude fungovať náš jednotný trh, ako dokážeme znižovať bariéry medzi jednotlivými členskými krajinami.
Myslím, že pán Draghi to v jeho správe (správa bývalého predsedu Európskej centrálnej banky, pozn. red.) pomenoval veľmi dobre: zníženie bariér medzi nami 27 ďaleko prevýši aj potenciál obchodných vzťahov s tými najväčšími krajinami.
