Skupinu Kofola pomerne výrazne definujú udržateľné opatrenia, napriek tomu sa jej mnohé zdajú ako slepá cesta. V roku 2023 po prvýkrát nekúpila „zelené povolenky“ a peniaze radšej investovala do mokradí v Rajeckej doline. Výsledkom je viac ako 51 miliónov litrov zadržanej dažďovej vody.
Keby mala Kofola rovnakú maržu v reštauráciách ako pivo, stála by oveľa menej. „Kofola je pre reštaurácie v nákupe o polovicu lacnejšia ako pivo, akurát sa neodvážia maržovať pivo tak ako nealkoholické nápoje. Pri nealku vedia mať aj plus 150 percent,“ hovorí dlhoročný šéf Kofoly Jannis Samaras.
Z výkonného manažmentu sa stiahol v roku 2018 a sústredí sa na strategické projekty firmy. Jedným z nich je aj snaha dosiahnuť ešte v tejto dekáde uhlíkovú neutralitu.
Firma preto napríklad začala používať kamióny na CNG, avšak autá sa kazili, nemali výkon a vodiči s nimi nechceli jazdiť. Postupne ich preto vyraďuje a vracia sa späť k spaľovacím motorom.
„Už radšej robíme veci, ktoré máme priamo v rukách a neurobí ich za nás nikto iný,“ prezrádza Samaras.
Na svojom LinkedIne máte vo vizitke napísané, že pracujete v spoločnosti Kofola ČeskoSlovensko na pozícii „manažér na nič“. Čo to znamená?
Nič to neznamená. Čo tam chcete napísať? Niekto si tam píše rôzne heslá, niekto funkcie. Keďže ja vo firme nič neriadim, tak som na nič. Už to ale asi vymažem, lebo sa ma na to každý pýta.
Intuitívne riadená firma
Nechcel som sa dozvedieť, čo robíte v Kofole, ale o čom hovorí text vašej vizitky. Že si nezakladáte na funkciách a tituloch?
Určite si na tom nezakladám. V Kofole veľmi neriešime, kto má aký titul.
Vyberáte si tak aj zamestnancov, že pomenovania a tituly nie sú dôležité? Na webe uvádzate, že ste „intuitívne riadená firma“.
Treba to upresniť, sme aj intuitívne riadená firma. Nie je to tak, že by sme sa ráno zobudili a začali rozmýšľať, čo by sme dnes mohli urobiť. Firmu riadime tvrdými dátami a potom nastupuje vyhodnocovanie, kde má veľké miesto aj intuícia.
V rozhovore sa dočítate:
- Aké sú hlavné dôvody tohtoročného rastu Kofoly a ktorej oblasti sa nedarí?
- Ako sa Kofola pripravuje na daň zo sladených nápojov a o koľko bude musieť zvýšiť ceny?
- Prečo v Kofole znížili množstvo cukru a o koľko percent?
- O koľko predražujú chod firmy udržateľné opatrenia?
- Ktoré udržateľné opatrenia nedávajú zmysel a ktoré sa im osvedčili?
Z výkonného manažmentu ste sa stiahli v roku 2018 a odvtedy sa zameriavate na strategické projekty firmy…
…áno? Nevšimol som si.
Zaznelo to vo viacerých rozhovoroch.
Ale hej, odkedy robí kolega generálneho riaditeľa československej časti Kofoly, tak mi zmizlo veľa operatívy.
Je to práca viac o intuícii alebo tvrdých dátach?
Treba si zadefinovať, čo je to intuícia. Keď to budeme mať, budem vám vedieť povedať, či sú rozhodnutia viac o intuícii alebo dátach.
To vám ja nepoviem. Intuíciu máte uvedenú v DNA firmy. Ako ju vnímate?
Niekedy sú dáta alebo skúsenosti zbytočné, dokonca kontraproduktívne, je preto lepšie nemať žiadnu skúsenosť. Ja to mám niekedy tak, že dáta mi hovoria A, ale keď to všetko navnímam a mám pocit, že lepšie bude B, tak väčšinou B je správnejšie ako A. Navyše, fakty niekedy môžu naznačovať oboje možnosti, ale vy ich interpretujete nesprávne len ako jednu.
Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Viete uviesť aj príklad?
Počas covidu bola akákoľvek skúsenosť takmer bezcenná. Ako keby ste hrali hokej a zrazu by vám niekto priniesol na ľad futbalovú loptu. Zrazu by ste nevedeli, ako používať hokejku, lebo by boli nové pravidlá. Kým by ste na to prišli, tak by to chvíľu trvalo. To isté sa vtedy stalo v biznise.
Aké vlastnosti sa v tom období ukazovali ako najlepšie?
Prežili sme to najmä vďaka obrovskej flexibilite. Nevedeli sme, ako dlho to bude trvať, aké to bude mať dopady ani čo sa bude diať. Ekonomika sa popravde mala zrútiť, ale tým, že všetky vlády zareagovali tak, že vysypali vrece peňazí na ľudí, tak sa množstvu ľudí darilo viac, ako keby chodili do práce. V celej Európe s tým bojujeme dodnes. Situácia naštartovala deficity, ktoré nedokážeme skrotiť.
Aký ste v takýchto situáciách vy ako manažér?
Počas covidu som bol veľmi skeptický a hovoril som, že je to veľmi riskantná situácia a musíme byť konzervatívni. Nemohli sme riskovať existenciu firmy. Neskôr sa to isté objavilo pri energetickej kríze, akurát som sa nechal presvedčiť, že to nebude také zlé. Stále si však myslím, že ekonomika musí ešte padnúť.
Mzdy rastú a štátne dlhy tiež
V akom zmysle?
Ak sa vlády nezačnú snažiť hospodáriť s nulovým deficitom, tak to nie je reálny obraz ekonomiky. Je to veľmi zvláštna situácia. Rastú mzdy, nie sú ľudia, ekonomika veľmi nerastie a štátne dlhy, ktoré naďalej rastú. To je taký čudný mix, že to musí skôr či neskôr skončiť nejakou korekciou.
Do toho všetkého sa zadrháva nemecká ekonomika, ktorá je pre náš stredoeurópsky región kľúčová. Navyše, vo Francúzsku vyhral kandidát, ktorému keď spočítali deficity vyplývajúce zo zmien, ktoré nasľuboval, môžu to zabaliť už budúci rok. Nie je to tak, že by sa blýskalo na lepšie časy.
