Gruzínci protestujú v uliciach nepretržite už dva mesiace. Na protestoch sa zúčastňujú bezprecedentné množstvá ľudí, ktorí sa snažia udržať gruzínske smerovanie k európskej integrácii.
Demonštrácie proti krokom gruzínskej vlády trvajú už viac ako 60 dní. Gruzínci vychádzajú do ulíc na protest proti tomu, že jednofarebná vláda strany Gruzínsky sen, za ktorou stojí oligarcha Bidzina Ivanišvili, prerušila prístupové rokovania do Európskej únie. A to aj napriek tomu, že európsku integráciu podporuje až 80 percent Gruzíncov. Vláda premiéra Irakliho Kobachidzeho voči protestujúcim brutálne zasahuje.
Stúpajúcu brutalitu a autoritárske praktiky pociťujú aj nezávislí gruzínski novinári. O tom, čo sa v krajine deje a ako protestujúci Gruzínci vnímajú aj situáciu na Slovensku, sme sa rozprávali so šéfredaktorom gruzínskeho Forbesu Šotom Digmelašvilim.
Aká je momentálne situácia v Gruzínsku?
Protesty pokračujú. Do ulíc vychádzajú každý deň desiatky tisíc ľudí.
Prečo vlastne protesty začali?
Vláda pozastavila prístupové rokovania o vstupe do EÚ. Vlastne povedali, že Gruzínsko v súčasnosti nie je pripravené na vstup a že bude pripravené až v roku 2028, keď sa obnoví prístupový proces. Samotný prístupový proces sa paradoxne začal po masívnych protestoch, keď vláda hrozila, že nepodá prihlášku do EÚ.
Forbes Gruzínsko
Otočka po voľbách
Vlna protestov naznačuje, že väčšina obyvateľstva je za vstup do EÚ. Prečo vláda koná opačne?
Vláda chce proces európskej integrácie podkopať a zastaviť. Nemôže to však robiť otvorene, pretože za vstup do EÚ je až 80 percent populácie. Prišli preto s argumentom, že nie sme pripravení. Aj vládna strana Gruzínsky sen, ktorá v októbri vyhrala voľby so ziskom 53 percent hlasov, kandidovala s tým, že je za vstup do EÚ. Samozrejme, podávali to tak, že chcú do EÚ vstúpiť so cťou. Po voľbách prišla otočka.
Výsledky parlamentných volieb nie sú všeobecne uznané. Áno, vláda dostala gratulácie od Venezuely a Ruska, ale napríklad správa OSN o voľbách bola najhoršia od 90-tych rokov, keď tu bola občianska vojna. V prieskumoch nezávislých agentúr dosahoval Gruzínsky sen výsledok okolo 40 percent. Naopak štátne agentúry mu namerali viac.
Počet obyvateľov Gruzínska je 3,7 milióna. Volebné právo má 2,5 milióna ľudí a z toho veľká časť žije v zahraničí. Volebná účasť bola netypicky vysoká až 2,2 milióna ľudí. Pri takejto účasti, ktorá sa dá porovnať iba s voľbami v roku 2012, keď padla vláda, by sa očakával iný výsledok. Opozícia a nezávislí pozorovatelia tieto výsledky spochybňujú a neuznávajú ani parlamentnú voľbu nového prezidenta.
Pozoruhodné je, že mu to Putin dovolil. Vieme, že ruský prezident nemá rád, keď oligarchovia vyvážajú peniaze von z Ruska. Môžeme iba hádať, aká je za tým dohoda.
Prečo nová vláda zastavila prístupový proces do EÚ, ak je za vstup drvivá väčšina Gruzíncov?
To môžeme iba hádať. Za týmto rozhodnutím je oligarcha Bidzina Ivanišvili, ktorý je neformálnym vládcom Gruzínska a ktorý založil stranu Gruzínsky sen. Žiadne vládne rozhodnutie sa neudeje bez jeho vedomia. Jeho majetok má hodnotu tretiny nášho HDP, je to prinajmenšom 5 miliárd dolárov.
Ako sa Ivanišvili dostal k takému veľkému majetku?
Získal ho v 90-tych rokoch v Rusku. Následne svoj majetok presunul do Gruzínska. Pozoruhodné je, že mu to Putin dovolil. Vieme, že ruský prezident nemá rád, keď oligarchovia svoje peniaze vyvážajú von z Ruska.
