Ropa, plyn a uhlie budú mať aj po roku 2050 dominantné postavenie v celosvetových dodávkach energie, pretože rast dopytu po elektrine bude rýchlejší ako prechod na obnoviteľné zdroje. Vyplýva to zo správy poradenskej spoločnosti McKinsey.
Pokračujúce využívanie fosílnych palív predstavuje veľkú výzvu na dosiahnutie globálnych klimatických cieľov.
Dátové centrá
Dopyt po elektrine sa má zvyšovať hlavne pre predpokladaný nárast v priemyselnom a stavebnom sektore. Tento rast sa má do roku 2050 pohybovať v rozmedzí 20 až 40 percent.
Za najväčšieho prispievateľa k tomuto rastu sú považované dátové centrá v Severnej Amerike.
McKinsey očakáva, že fosílne palivá budú v roku 2050 predstavovať 41 až 55 percent celosvetovej spotreby energie. To je síce menej ako súčasných 64 percent, ale viac, ako uvádzali predchádzajúce odhady.
Výrazne zvýšiť by sa malo využitie zemného plynu na výrobu elektriny. Spotreba uhlia môže zostať na vyššej úrovni.
Dopyt po elektrine súvisiacej s dátovými centrami v USA porastie do roku 2030 o takmer 25 percent ročne.
Dopyt dátových centier po celom svete sa má v rokoch 2022 až 2030 zvyšovať v priemere o 17 percent ročne, najmä v členských krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Potenciál zelenej energie
Alternatívne palivá zrejme nedosiahnu široké prijatie pred rokom 2040, ak nebudú povinné. Ale obnoviteľné zdroje energie majú potenciál, aby v roku 2050 pokryli 61 až 67 percent globálnych dodávok elektriny, dodala Mckinsey.
Partner McKinsey Diego Hernandez Diaz agentúre Reuters povedal, že McKinsey teraz neočakáva, že by dopyt po rope dosiahol svoje maximum skôr ako v 30. rokoch 21. storočia.
V kombinácii s regionálnymi a globálnymi ekonomickými podmienkami pri niektorých fosílnych palivách to podľa správy znamená, že v roku 2050 by fosílne palivá mohli tvoriť až 55 percent celosvetových dodávok elektriny.
Globálny energetický výhľad je ovplyvňovaný geopolitickou neistotou a tým, že vlády uprednostňujú cenovú dostupnosť a bezpečnú energiu pred plnením cieľov Parížskej dohody.
Správa tiež uvádza riziká energetickej recesie, clá a technologické inovácie ako faktory, ktoré stoja za pokračujúcou závislosťou od fosílnych palív.
