Lenka Petráková si vybudovala kariéru v jednom zo svetovo najznámejších ateliérov Zaha Hadid architects. Aktuálne vedie prerábku vežiaka v Monaku a spolupracuje na čínskom megaprojekte.
Rekonštrukcia prvej výškovej budovy v Monaku či gigantický rezidenčno-kancelársky komplex v čínskom Wu-chane. Slovenka Lenka Petráková pôsobí roky v jednom z najznámejších svetových ateliérov nesúcom meno kultovej architektky Zahy Hadid.
Aktuálne vedie tím pracujúci na „prerábke” vežiaka v Monaku a je autorkou ambiciózneho projektu, ktorý má zbaviť oceány plastového odpadu. Ako sa dostala k šéfovaniu projektu rodiny realitných magnátov? Aké to je presadiť sa v mužskom biznise? Aké komplikácie spôsobila pandémia projektu vo Wu-chane?
Pri vežiach, kde máte veľké množstvo podlahovej plochy vertikálne, môžu niektoré problémy eskalovať. Ide napríklad o navrhovanie technológií pre výťahy, ktoré sú denne veľmi zaťažené.
Preto musia byť dimenzované veľmi presne. Z architektonicko-urbanistického hľadiska je náročnou témou vietor. Treba sledovať, aké mikroprostredie veže vytvoria a či sa okolie dá normálne používať. Či nevznikajú nepríjemné veterné tunely.
Ďalšou komplikáciou je práca so slnkom a odrazmi svetla. Naše veže sú často zaoblené, pri oblých vežiach je problémom reflexia svetla. Tá môže spôsobiť riziko lokálneho prehrievania. Preto robíme veľa testov a simulácií. Chceme mať istotu, že krivky nevytvárajú neželané „ohniská“.
Myslíte, že spôsobujú požiare? Je to podobné ako pri princípe lupy?
Presne tak. Ak geometria povrchu dokáže presmerovať slnečné lúče do jedného bodu, môže vzniknúť ohnisko ako pri šošovke. Geometriu preto musíme veľmi dôkladne preštudovať. Môže sa to stať aj pri iných budovách, ale pri vežiach je ten efekt často výraznejší. Pracujeme tu s veľkými súvislými plochami a plynulými oblými prechodmi.
archív LP
Bezpečnosť, požiare, odpad
Viem, že jedným z problémov pri výstavbe veží Sky Parku bol napríklad odpadový systém. Centralizovaný sa napokon neujal pre časté zapchávanie šácht a zvolila sa iná verzia.
Áno, týmto systémom sa napríklad aktuálne zaoberáme pri projekte v Monaku. Existujú rôzne druhy – pneumatické či samospádové – a je dôležité brať do úvahy aj používateľské hľadisko. Architektúra a technológie môžu byť navrhnuté najlepšie, ako sa dá, ale ak nie sú správne využívané, pokazia sa.
V 60. rokoch bola postavená ako prvá výšková budova v Monaku. My ju teraz obnovujeme a rozširujeme. Je skvelé pracovať na stavbe, ktorá bola vo svojej dobe takýmto priekopníkom.
Jednou z kľúčových tém pri navrhovaní vežových stavieb je bezpečnosť. Ako ste túto tému riešili v Monaku?
Áno, bezpečnosť je kľúčová. Sú to najmä dve oblasti: požiarna bezpečnosť, teda ako ľudia vedia objekt opustiť v prípade núdze, a seizmická bezpečnosť.
Zaha Hadid Architects
Práve seizmická bezpečnosť bola veľká výzva. Budova je zo 60. rokov a dnešné monacké požiadavky na seizmickú odolnosť sú výrazne prísnejšie. Pred návrhom zosilnenia sme urobili sondy, merania a podrobné modelovanie. Potrebovali sme presne vedieť, kde je konštrukcia najviac namáhaná. A ktoré zásahy prinesú najväčší efekt. Následne sme existujúcu železobetónovú konštrukciu zosilnili tak, aby spĺňala súčasné normy.
„Náplasť“ na budovu
Čo tým myslíte?
Je to kombinácia zásahov. Lokálne zosilňujeme železobetónové prvky a dopĺňame stužujúce prvky, napríklad stužujúce steny, aby sa budova správala stabilnejšie. Na niektorých nosných prvkoch používame aj výstuže z uhlíkových vlákien.
Na stavbe to vyzerá ako čierne pásy nalepené okolo nosníkov. Na prvý pohľad skoro ako športové tejpy, ibaže vo veľkom. Pôsobí to ako dodatočná „externá“ výstuž. Zvyšuje únosnosť a zlepšuje správanie konštrukcie bez toho, aby sme museli výrazne zväčšovať rozmery.
A tie slúžia na spevnenie?
Áno, sú to veľmi tenké, ale neuveriteľne silné karbónové vlákna, ktoré pomôžu konštrukcii lepšie prenášať zaťaženie. Je to zaujímavé vidieť naživo.
Zaha Hadid Architects
Izby pre služobníctvo
Budova prechádza rekonštrukciou a prerábkou. Bol to pôvodne bytový development alebo mal iný účel?
Pôvodne išlo najmä o rezidenčný development, ale program bol zmiešaný. Zaujímavosťou je, že budova je osadená vo svahu. Vstup je na úrovni prízemia, nad ktorým je 16 nadzemných podlaží s bytmi. Na prízemí boli pôvodne kancelárie. Svah zároveň umožnil vytvoriť aj sedem čiastočne podzemných podlaží. Tie kombinovali parkovanie, servisné a technické zázemie a v niektorých častiach aj menšie obytné jednotky.
Časť týchto priestorov bola v 60. rokoch určená aj pre personál domácností, čo súviselo s tým, pre akú klientelu bola budova pôvodne určená.
Zaha Hadid Architects
Teda pre služobníctvo?
Áno, napríklad upratovačky alebo opatrovateľky. Boli to malé izby, skôr internátne ubytovanie, s nízkymi stropmi a minimálnou svetlou výškou. To dnes už nespĺňa štandardy bývania. Jedným z našich najväčších zásahov preto bolo tieto priestory transformovať na plnohodnotné a funkčné byty. Pre malú výšku sme museli upraviť úrovne podláh a zvýšiť svetlú výšku.
Snažili sme sa zachovať čo najviac, ale práve pre výškové limity sme museli zasiahnuť aj do nosných prvkov, teda do nosníkov, stĺpov a stropných konštrukcií. Okrem toho rozširujeme stavbu o takmer 10-tisíc štvorcových metrov, najmä z dôvodu výstavby nových parkovacích priestorov a technických miestností.
Pôvodná stavba zo 60. rokov mala veľmi obmedzené technické zázemie. Vetranie sa riešilo najmä otvorenými oknami alebo kúpeľňovými šachtami. A technické miestnosti mali približne 200 štvorcových metrov. Dnes rozširujeme technické priestory približne o dvetisíc štvorcových metrov pre vzduchotechniku. A zároveň pre napojenie na nový systém, ktorý sa v Monaku postupne zavádza, takzvaný seawater loop. Ide o centrálny okruh, ktorý využíva morskú vodu na výmenu tepla. Budovám umožňuje efektívnejšie chladenie. Práve integrácia týchto nových technológií si vyžiadala vytvorenie nových technických priestorov.
Z kancelárií monacké byty
Bude mať prerobená veža čisto rezidenčné využitie?
Áno. Kancelárie, ktoré tam predtým boli, sa prerobili na byty. Bude to rezidenčná veža, ktorá bued slúžiť na prenájom, keďže byty sú vo vlastníctve investora. To aj umožnilo takúto rozsiahlu rekonštrukciu.
Kto je investorom tohto projektu?
Vlastníkom objektu je Sylvia Ratkowski-Pastor (ide o známu monackú rodinu podnikateľov pôsobiacu v realitnom biznise, pozn. red.). Pre rodinu je to výnimočná stavba, pretože ju dal postaviť jej starý otec Gildo Pastor a zároveň ide o prvú modernú výškovú budovu v Monaku. Je to teda rodinný odkaz aj historický míľnik mesta, a preto sa rozhodli pre obnovu namiesto asanácie.
Aká bude cieľovka týchto bytov? Pôjde o prémiové bývanie alebo strednú triedu?
Máme dve kvalitatívne triedy. Hlavná časť bytov je vo vyššom štandarde, potom máme prémiové byty na vrchných troch podlažiach, kde sme urobili aj interiéry na mieru.
V bytoch vyššieho štandardu sme pripravili špecifikácie a pôdorysy, pričom byty sa odovzdávajú ako plne dokončené jednotky s hotovými kuchyňami a kúpeľňami, zrealizovanými podlahami a povrchmi.
Chýba už len voľne stojaci nábytok. Pri prémiových bytoch sme zrobili kompletný interiérový dizajn. Táto úroveň je posunutá vyššie najmä mierou individualizácie a kvalitou remeselného spracovania. Používame viac prírodného kameňa. Kuchyne sú navrhnuté na mieru. A drevené prvky aj stolárske detaily boli vyvíjané a vyrábané špeciálne pre tento projekt.
Mužské prostredie
Ako sa pohybuje cena za štvorcový meter alebo cenovka prenájmu za podobné byty?
Nepoznám cenu za štvorcový meter, ale počas projektu sa hovorilo, že štúdiové byty, okolo 30 štvorcových metrov, majú výšku prenájmu stanovenú na 10-tisíc eur na mesiac. To je dosť vysoká cenová kategória.
V rámci tohto projektu alebo vo všeobecnosti v Monaku?
Všeobecne v Monaku, aspoň podľa toho, čo som počula. Nerobila som si k tomu samostatnú rešerš.
V rámci monackého projektu ste vo vedúcej pozícii. Čo to presne znamená z hľadiska zodpovednosti a kompetencií?
Projekt je momentálne vo fáze výstavby, takže tím je menší, avšak v dizajnových štádiách som viedla približne 17 ľudí. Stavbu sme mali s kolegom rozdelenú. On sa venoval fasáde a exteriéru, ja som mala na starosti všetko v rámci interiéru.
Konkrétne interiérový dizajn, pôdorysy, dispozičné riešenia a koordináciu konštrukcie, technického zabezpečenia, osvetlenia, akustiky, jednoducho všetko. Bol to rozsiahly balík, preto bol potrebný aj veľký tím. Len v detailoch interiérov sme na konci jednej fázy vypracovali približne 350 výkresov.
Ako prebiehala koordinácia prác? Aké pravidlá ste dodržiavali, aby to nebolo kontraproduktívne?
Koordinácia bola kľúčová, a to nielen v rámci tímu, ale aj s veľkou skupinou konzultantov. Okrem nášho tímu sme mali asi 30 externých konzultantov a inžinierov. Koordinácia bola veľmi rozsiahla. Venovali sme tomu veľa času – interne, aby sa práca neprekrývala, a externe, aby naša práca presne sedela s prácou konzultantov.
Aký prístup sa vám osvedčil pri koordinovaní zamestnancov? Ľudský a asertívny alebo chladne pracovný?
Veľmi to závisí od národnosti. Pracujeme v multinárodnom tíme v rámci skupiny Zaha Hadid Architects a projekt je v Monaku, takže väčšina konzultantov pochádza z Francúzska. Dynamika tímov je tam veľmi odlišná. Naozaj ma to veľmi prekvapilo, keď som nastúpila na juhu Francúzska. Tím bol prevažne mužský, veľmi asertívny a diskusie boli konfliktné. Človek si musel zvyknúť, že to nie je britské prostredie, kde sa ľudia správajú často diplomatickejšie. Bola to zaujímavá skúsenosť. A bolo potrebné nájsť spôsob, ako jasne vysvetliť svoju pozíciu bez toho, aby sa človek nechal vtiahnuť do hádok.
Otvorili ste zaujímavú tému. Je segment architektúry stále mužským prostredím?
Je to stále náročná téma, ktorá sa vyvíja. Nedávno som počula bývalú premiérku Fínska hovoriť, že na to, aby sa prostredie stalo inkluzívnym pre ženy, nestačí mať len jednu výnimku – skvelú a uznávanú ženu, ako bola napríklad Zaha Hadid. Potrebujete systém, v ktorom je prítomnosť žien bežná, nie výnimočná. Aby to nebolo o výnimkách, ale o pravidle. V architektúre sme stále na ceste, ešte sme to nedosiahli. Často pracujete v prevažne mužskom prostredí. Na stavbách, na projektoch aj v inžinierskych firmách. Vo vedení je stále veľa mužov. Na nižších pozíciách a na školách je žien viac, ale zatiaľ sa to nepretavilo naprieč celým systémom.
Museli ste niekedy využiť ostrejšie lakte alebo ste sa stretli s diskrimináciou či stereotypmi?
Áno. Jeden z problémov je, že som na takúto pozíciu relatívne mladá a som žena. Keď idete na konzultáciu s inžiniermi, ktorí sú o 20 až 30 rokov starší a majú dlhoročnú prax, môžu nastúpiť predsudky. Nepoužívam však ostré lakte, to u mňa nefunguje. Bola to skôr cesta stáleho preukazovania kvality práce. Dokazovania, že systém, ktorý navrhujem, je funkčný. A vecná argumentácia riešení. Trvalo to dlhšie, ale podarilo sa mi vybudovať si rešpekt u všetkých konzultantov práve vďaka výsledkom.
Vráťme sa ku konkrétnym projektom. Keď architektonický ateliér pracuje na návrhu, máte na začiatku od investora stanovený rozpočet?
Väčšinou máme rámcový rozpočet. Počas prvých štádií spolupracujeme s nákladovým konzultantom, ktorý pripravuje cenové odhady už od konceptu. Vďaka tomu vieme klientovi priebežne povedať, v akej cenovej kategórii sa pohybujeme. A od začiatku prebieha diskusia o tom, čo znamenajú napríklad požiadavky na zníženie rozpočtu o 20 percent a aké zmeny si to vyžiada.
archív LP
180 miliónov eur
Aký bol rozpočet napríklad pri monackej veži?
Mali sme stanovený rozpočet, ale v posledných piatich rokoch bol vývoj dramatický. Vplyvom pandémie a vojny na Ukrajine sa ceny zvýšili, nie v rámci dizajnu, ale materiálu, práce a inflácie. Niektoré dizajnové prvky sme museli upraviť, lebo rozpočet rástol viac, než sa pôvodne predpokladalo. Hodnota projektu je dnes 180 miliónov eur.
Najmasívnejším projektom, na ktorom ste pracovali, je Taikang Financial Centre vo Wu-chane. Ako prebiehali práce na takto obrovskom projekte?
V Číne je pri takomto projekte nevyhnutná spolupráca troch partnerov. Prvým je lokálny Design Institute, ktorý zabezpečuje súlad s miestnymi reguláciami a proces povoľovania. Druhým je lokálna kancelária Zaha Hadid Architects v Pekingu, ktorá je v každodennom kontakte s čínskymi partnermi a koordinuje komunikáciu na mieste.
Tretím partnerom je tím ZHA v Londýne, kde sa rozvíja hlavná dizajnová vízia a vedie sa projektový manažment z pohľadu našej firemnej kultúry a štandardov. Práca teda prebiehala paralelne medzi Londýnom a Čínou, s jasne rozdelenými úlohami. Do projektu som nastúpila v roku 2017.
Predtým sme vyhrali súťaž s určitým konceptom, no klient následne získal iný pozemok s odlišnými rozmermi a požadoval výrazné zmeny, aj keď mu bol blízky „duch“ pôvodného návrhu.
Našou úlohou preto bolo preniesť základnú ideu projektu, pôvodne postavenú aj na vnútornom átriu, do novej formy prispôsobenej novým podmienkam. Po dlhých fázach návrhu sme dospeli k finálnej podobe, ktorá sa dnes realizuje vo vysokej kvalite.
Zaha Hadid Architects, Xue Liang
Čínsky megakomplex
V akom procese výstavby je Taikang Financial Centre a kedy bude projekt dokončený?
Mal by byť dokončený v roku 2027. Celá exteriérová fasáda, okrem vrchnej časti, je už nainštalovaná. Železobetónová konštrukcia je hotová. Teraz sa pracuje na interiérovej fasáde átria, teda na fasádach troch veží smerom do átria, a na premosteniach a zaoblených kupolách.
Aká bola vaša konkrétna úloha v rámci tohto projektu?
Do projektu som nastúpila v roku 2017. Najprv sme na ňom boli len dvaja, takže sme mali na starosti naozaj široký záber. Riešili sme celkovú koncepciu, tvar aj architektonický výraz budovy. Zároveň sme vytvárali aj základné princípy, ako majú vyzerať jednotlivé časti. Keď sme s klientom ustálili smerovanie, tím narástol a ja som začala riešiť hlavne vnútorné plánovanie objektu.
Sústredila som sa na interiér a dispozíciu, lebo tam máme tri rôzne funkcie: rezidenčnú vežu, kancelársku vežu a hotel. A prvých sedem poschodí tvorí obchodné centrum, ktoré je prepojené s hotelom. Z programového hľadiska a plánovania dispozície to bolo náročné.
archív LP
Súčasne som riešila koordináciu so statikmi a profesiami, teda s technickým zabezpečením a inštaláciami. Vďaka môjmu vzdelaniu, ktoré kombinovalo architektonické aj technicko-technologické aspekty budov, mám často prirodzene aj koordinačnú rolu.
Je praktickejšie, keď má jeden človek pod kontrolou väzby medzi dispozíciou, konštrukciou a technológiami. Väčšinou sa preto venujem interiérovej koordinácii naprieč profesiami. Aby architektonický zámer a technické riešenia do seba presne zapadli.
Kultúrne rozdiely
Spomínali ste, že komunikácia s rôznymi národnosťami je špecifická. Aké je to komunikovať s klientom z Číny? Má tento národ nejaké špecifiká v komunikácii, čo sa týka projektu a biznisu?
Áno, sú veľmi hierarchickí.
Čo to znamená?
Komunikácia má prísne pravidlá. Musíte vedieť, s kým sa na akej úrovni môžete v danej firme rozprávať a akým spôsobom. U nás vo firme je komunikácia otvorená – keď vidíme problém, pomenujeme ho.
V Číne, keď išlo o vyššie postavené osoby z klientskej strany, sme im však nemohli priamo povedať, že niektoré riešenia nie sú technicky možné. Musel tam byť riaditeľ z našej firmy, ktorý komunikoval iba s ich riaditeľom. Projektový tím nemohol komunikovať priamo.
Dostali ste napríklad nejaký manuál, akým témam sa pri komunikácii vyhýbať?
Nie. Naša prítomnosť bola vždy viazaná na projekt a workshopy, kde sa riešil tvar stavby, dispozícia a technické riešenia.
Zaha Hadid Architects, Xue Liang
Pandemická stopka
Ako ovplyvnil fakt, že Wu-chan bol ohniskom pandémie, samotnú výstavbu?
Projekt bol dlho zastavený a nevedeli sme, či investor od neho neodstúpi. Našťastie sa to nestalo. Investor dbá na kvalitu, čo je pre projekt veľmi dobré a dnes je to vidieť na každej časti stavby.
Váš projekt Ôsmy kontinent získal prestížnu francúzsku cenu. Je to projekt, ktorý má čistiť oceány od plastov. Stále veríte, že by mohol byť realizovateľný?
Áno, samozrejme.
Posunul sa k realizácii alebo ide zatiaľ o teoretickú rovinu?
Zatiaľ je to na teoretickej rovine. Začala som však hľadať riešenie aj na inej úrovni. Stále som veľký zástanca environmentálnej udržateľnosti. Pred mesiacom som v Londýne skončila magisterské štúdium. Písala som prácu o tom, ako by sme mali legislatívne zakotviť právo na zdravé životné prostredie a pretaviť ho do záväzných povinností tak, aby podporilo dekarbonizáciu britského stavebného prostredia.
Zaha Hadid Architects
Táto práca získala cenu za najlepšiu diplomovú prácu. A ja som získala cenu za najlepšieho študenta. Hľadám teda odpovede aj z iných uhlov pohľadu. Pochopila som, že urobiť inovatívny dizajn nestačí. Dizajn vie naštartovať diskusiu, ale často treba zmeniť aj legislatívu a systémové podmienky, aby sa takéto riešenia dali reálne presadiť. V Británii nastáva kultúrny posun.
Ľudia si začínajú uvedomovať, že hovoriť o udržateľnosti nestačí, ak sa udržateľné opatrenia dajú pri prvom tlaku vždy odložiť ako prvé. Takto sa k zmene nedostaneme. Zmena nevznikne len vďaka niekoľkým výnimočným projektom. Potrebuje systémové nastavenie, v ktorom sa udržateľnosť stane štandardom, nie voliteľným doplnkom.
Verím, že Ôsmy kontinent je stále realizovateľný projekt, no ešte nenadišiel jeho čas. Vyžaduje si ďalší vývoj samotného návrhu. A zároveň aj širšie systémové zmeny, ktoré umožnia, aby sa podobné riešenia dali v praxi prijímať a realizovať.
