Po študijnom pobyte na najsevernejšie položenej univerzite sveta v nórskom meste Tromsø prišla americká psychologička s knižným návodom na to, ako sa adaptovať na zimu a užívať si ju.
Článok o jej výskume zimného nastavenia mysle si prečítalo viac ako milión ľudí. Na popularite naberá aj jej kniha o tom, ako milovať zimu. Počas jesene a zimy má od novinárov stovky žiadostí o rozhovor.
Psychologička Kari Leibowitz poskytla rozhovor slovenskému Forbesu a pripojila svoje rady, ako sa naučiť milovať zimu. Hoci si sama obľúbila aj poriadnu arktickú zimu, pri otázke na jej obľúbené ročné obdobie sa rozosmiala a poskytla nečakanú odpoveď.
Náš rozhovor bude o zime, takže prvá otázka musí byť o počasí. Aké počasie si práve užívate?
Momentálne žijem v Amsterdame. Pravidelne tu prší a hoci to nie je hustý dážď, je stále zamračené. Vonku je sivo a približne 5 stupňov.
Je to pre vás dostatočná zima?
Preferujem skôr teploty pod bodom mrazu, pretože vtedy k zime pribudne sneh a rozšíria sa možnosti aktivít. V Amsterdame však mrzne málokedy.
Ako milovať zimu
Poriadnu zimu ste si užili v nórskom meste Tromsø, kde ste boli na výskumnom pobyte. Následne ste napísali knihu Ako milovať zimu. Prečo práve táto téma?
Viac-menej to bola náhoda. Venovala som sa psychológii, wellbeingu a osobnostnému rozvoju. Objavila som prácu Joara Vittersøa, ktorý sa v Nórsku stal mojím mentorom. Joar je svetový odborník zaoberajúci sa wellbeingom, ľudským šťastím a tým, ako viesť zmysluplný a šťastný život.
Keď som si o ňom viac zisťovala, tak som prišla na to, že pôsobí na univerzite v meste Tromsø. Je to najsevernejšie položená univerzita na svete. Ako Američanka, ktorá je zvyknutá na miernejšie zimy, som nevedela pochopiť, ako je možné, že tento človek, ktorý je expert na ľudské šťastie, žije tak ďaleko na severe – na mieste, kde v zime dva mesiace nevychádza slnko. Veď tam každý musí byť v depresii.
Kari Leibowitz
Takto začala vaša cesta do mesta Tromsø?
Áno. Napísala som mu a navrhla spoluprácu na štúdii. Zisťovala som si veci o meste a začalo ma zaujímať, ako tam ľudia prežívajú zimu. Majú dva mesiace bez slnka, a predsa je tam úroveň zimnej depresie relatívne nízka. Zdá sa, že si zimu užívajú. Ja som vyrastala viac na juhu, ale so zimou som sa trápila.
Tá dvojmesačná polárna noc musela byť výzva. Pripravovali ste sa na ňu?
Musela som si nakúpiť veľa zimných vecí. Aj univerzita pripravovala medzinárodných študentov na to, čo nás čaká. Tak som spoznala „nórske tajomstvo“ – teplú bavlnenú spodnú bielizeň. Priznám sa, že som z toho bola nervózna. Každý, s kým som sa doma rozprávala, ma varoval, že to bude ťažké a depresívne. Po presťahovaní sa do Nórska v auguste som zistila, že domáci na to majú iný názor. Tešili sa na zimu a zimné aktivity.
Čo vás najviac prekvapilo na nórskej zime?
To, aká je jedinečná a nádherná. Keď myslíte na to, že slnko nevychádza, predstavujete si to ako veľkú temnotu, ale tu vďaka tomu získate niekoľko hodín nejasného súmraku. Niečo, ako keď zapadá alebo vychádza Slnko. Už alebo ešte nie je na obzore, ale rozjasnieva sa. Počas jasných dní máte 2 až 5 hodín oblohu, ktorá vyzerá ako pri západe a je ružová alebo oranžová. Keď je zamračené, tak je na niekoľko hodín obloha nádherne tmavomodrá. Je to krásne, aj keď je to spojené s určitými výzvami – napríklad s ranným vstávaním.
Horšia ako chlad
Platí, že na zime je najťažšia práve temnota. Je horšia ako chlad?
Áno. Ľudia sa viac fixujú na chlad, ale temnota je pre nich väčšia výzva. Temnota ovplyvňuje našu náladu a energiu. Keď sa ráno zobudíte a je jasno, do tela sa vám uvoľní kortizol a iné neurochemikálie, ktoré vám pomáhajú.
Keď je tma, tak sa nám týchto „povzbudzovačov“ nedostáva. Zabúdame na to, že ľudia sú stále živočíchy a pre tie je prirodzené v tme spomaliť a oddychovať. Viacerí z nás to kvôli práci, deťom alebo z iných dôvodov nemôžu urobiť. Tma nám neumožňuje venovať sa niektorým aktivitám, ako je napríklad turistika alebo plávanie, takže súhlasím, zvládnuť temnotu je náročnejšie ako zvládnuť zimu.
Severské národy sa s tmou naučili bojovať. Používajú viac svietidiel, sviečok a podobne…
S tmou tu bojujú tak, že ju príjmu. Ja som najskôr pozapínala všetky svetlá. To ale nie je pekné, keď je vonku tma. Ten kontrast je skôr vyčerpávajúci. Keď nakombinujete mierne svetlo lámp so sviečkami, tak svetlo spolupracuje s temnotou a vytvorí útulnú atmosféru a prostredie. To môžete zažiť práve v severských krajinách ako Nórsko, Fínsko a Dánsko. Obyvatelia týchto krajín sa s temnotou naučili pracovať a počas zimných mesiacov menia osvetlenie svojich príbytkov.
Kari Leibowitz
Takže cestu do mesta Tromsø odporúčate v zime?
Určite. Ľudia sa ma na to často pýtajú a ja im hovorím, aby tam išli v zime. Na svete nie je veľa miest, kde v zime zažijete niečo podobné.
Zimná depresia
Témou vašej štúdie, na ktorej tu ste pracovali, bola sezónna depresia. Ako ste prišli práve k tejto téme?
V USA je to celkom rozšírená téma, ktorá sa spája so zimou. Reálne to nie je až taká častá duševná choroba, ale dáva sa jej veľa priestoru v médiách. Ako sezónna vec sa opakuje každý rok. Pri svojej práci som vychádzala z teórie, že keď zažijete dlhú a tmavú zimu, stúpa aj rozšírenie sezónnej depresie. Výsledky štúdie robenej v meste Tromsø ukázali, že to tak nie je. Práve naopak. Výskyt sezónnej afektívnej poruchy je oveľa nižší, ako by ste očakávali. Je rovnaký ako na miestach v USA, ktoré sa nachádzajú oveľa južnejšie.
Čiže dlhšia a tmavšia zima neznamená viac sezónnej depresie?
Presne tak. Potvrdzujú to aj štúdie z Dánska, Islandu alebo Holandska. Ľudia, ktorí zažívajú jemnejšie a teplejšie zimy, častejšie trpia depresiou. To mi vyšlo z dát, ktoré som zozbierala a rozhodla som sa to hlbšie skúmať.
Tomu ste sa venovali vo svojej štúdii Zima prichádza?
V tejto štúdii sme sa zamerali na to, prečo ľudia majú radi zimu. Všimla som si, že ľudia v Nórsku hovoria o zime pozitívne. S Joarom Vittersøom sme zistili, že čím severnejšie ľudia žijú, tým sú pozitívnejšie nastavení na prežívanie zimy. Takže na arktickom ostrove Svalbard, ktorý je na polceste medzi Nórskom a Severným pólom, bol postoj ľudí k zime najpozitívnejší.
Aký to má dôvod?
Ovplyvňuje to viacero faktorov. Svalbard je veľmi unikátne miesto a má málo obyvateľov. Je tiež veľmi nepravdepodobné, že by ste tam strávili celý život alebo jeho veľkú časť, ak by ste si to sami dobrovoľne nevybrali. Je teda vysoký predpoklad, že tam žijú práve ľudia, ktorí majú radi zimu. Ak žijete v extrémnej zime, nemáte na výber a musíte sa adaptovať a prijať ju. Ak však zažívate miernejšie zimy, ako napríklad v Bratislave alebo Berlíne, nie ste nútení sa až tak adaptovať a môžete viac trpieť zimou a tmou.
