Ján Kasper s biznisovým partnerom Petrom Zálešákom, spolumajiteľom siete Nay Datart, s ktorým roky podniká, dosiahol v tradičnom biznise prakticky všetko.
Spoluzaložil najväčšiu komunikačnú skupinu na Slovensku so.loud, pod ktorú patrí nákupca mediálneho priestoru Unimedia, firmu zameranú na predaj áut Soria mobility a development Soria, v rámci ktorého dnes vlastní realitnú časť. Stavia byty, vlastní a prevádzkuje golfový klub Penati či luxusný Chateau Herálec. Okrem toho má podiel aj v energetickej spoločnosti Magna Energia.
Spolu sa podpísal pod – súčasných – päťdesiatdva firiem, ktoré dosahujú kumulované ročné tržby zhruba 700 miliónov eur, pôsobia na šiestich európskych trhoch, dokopy s viac ako sedemsto zamestnancami. Na pozadí tohto všetkého sa však pred pár rokmi odhodlal začať úplne odznova, a to vo svete startupov. Prvýkrát pre Forbes otvorene hovorí o svojej novej vášni – rizikovom kapitáli.
Tento rozhovor nie je obyčajným stretnutím za stolom. Vznikal počas niekoľkých týždňov, keď sme viedli diskusie na témy, ktorými dlhoročný podnikateľ žije. Hľadanie kapitálu. Rozpoznávanie príležitostí. Hľadanie ihly v kope sena. Rozprávať sa s Jánom Kasperom znamená čeliť nielen jeho nekompromisnej úprimnosti, ale aj množstvu myšlienok a stratégií, ktoré formujú svet rizikového kapitálu.
Ako sám priznáva, prechod z tradičného podnikania do venture kapitálu nie je len o zmene profesie. „Je to úplne nový svet. Venture kapitál je komplexný, riskantný a vyžaduje si obrovskú dávku mentálnej pripravenosti,“ zdôrazňuje.
Vo svete biznisu sa pohybujete už štyri dekády, z tradičného podnikateľa, ktorý začal budovať impérium už v roku 1988, ste sa stali za posledné roky venture kapitalistom, ktorý podporuje inovatívny ekosystém a objavuje Silicon Valley. Aké sú najväčšie rozdiely medzi týmito dvoma svetmi?
V rámci venture kapitálu investujete do inovatívnych spoločností, ktoré chcú zmeniť svet a pomôcť ľudstvu riešiť rôzne problémy. Investujete však aj do ďalekej budúcnosti a do ideí, ktoré sa musia v praxi presadiť. To bez peňazí takmer nikdy nejde. Slovensko taký príbeh zažilo a volá sa Eset, to je pre mňa malý zázrak, aj keď firma nikdy nedostala žiadnu venture kapitálovú investíciu. Inovatívny zakladateľ v určitom momente potrebuje peniaze, no žiadna banka mu ich nedá, pretože obvykle pre konzervatívnych bankárov nemá čo založiť. Banky len na ideu neskočia. Zostávajú teda rodina, priatelia a venture kapitál. Ten je o najväčšej miere rizika, čo potvrdzujú aj štatistiky, ale zároveň produkuje najväčšie firmy sveta, monumenty, a to je najlepšie zhodnocujúce sa aktívum zo všetkých. Základný rozdiel je teda v miere rizika, respektíve v miere pravdepodobnosti – či uspejete alebo nie.
Aké vlohy musí mať investor, aby identifikoval dobrú príležitosť, ktorá prinesie zaujímavé zhodnotenie?
Pohybujeme sa vo fázach idea, pre-seed a seed (počiatočné fázy budovania startupov, pozn. red.), čo sú najrizikovejšie fázy v životnom cykle startupu. Kým príde k exitu, samotný cyklus startupov trvá obvykle osem až dvanásť rokov. Investor musí mať najmä pripravenú myseľ, aby pochopil ideu, problém, ktorý chce startup riešiť. Na základe vzdelania, skúseností a tvrdej práce potrebuje pochopiť problém a zoznam ďalších atribútov, ktorý zakladateľ rieši, a zanalyzovať ich, kým sa rozhodne investovať.
Príkladom je Airbnb. Kým sa Brian Chesky stretol s Alfredom Linom z investičného fondu Sequoia Capital, odmietlo ho množstvo fondov. Na to, aby Lina Chesky zaujal, mal len pár minút. Na druhý deň mu Lin prisľúbil počiatočnú investíciu takmer 600-tisíc dolárov. Prečo to bol schopný urobiť? Pretože mal vytrénovanú, otvorenú, venture kapitálovú myseľ. Ideu, že niekomu ponúknem byt a on mne ten svoj, museli mnohí odmietnuť, pretože to znelo nepravdepodobne, ale Lin mal pripravenú myseľ, čo len dokazuje, že je výborný venture kapitalista.
Ján Kasper. Foto pre Forbes: Pasha Borsai
Takže dôležité je pozerať sa do budúcnosti.
Áno, dôležité je pozerať sa do budúcnosti v rozsahu osem až dvanásť rokov, ale nielen to. Musel pochopiť myšlienku, musel pochopiť, že vzniká úplne nový trh. Nie je to o tom mať nos na správne obchody. To smrdí šťastím a ja na šťastie neverím. Venture je súťaž, v ktorej ide o rýchlosť startupu, ktorý novou technológiou vyradí z hry zabehnutého hráča alebo vytvorí kompletne nový trh. Môže ísť o ťažkotonážnu firmu s vysokým trhovým podielom, ktorá ak nepostrehne, že je tu niečo nové, tak jej hrozí zánik. Úlohou investora je identifikovať tento potenciál a prejsť so startupom všetky životné etapy, pričom v každej musí navýšiť kapitál, aby dokázal ufinancovať ďalší rýchly rast. Najdôležitejšie v tejto skladačke je slovo rýchly. Čo to znamená? Je to minimálny rast päť percent týždenne, čiže 260 percent ročne a niekoľko rokov za sebou.
Začali sme tomu viac rozumieť, zlepšujeme sa každým dňom a prichádza stále viac a viac príležitostí. Dnes analyzujeme 3 500 startupov ročne. Cez lievik prelezie asi desať, pätnásť investícií. Tým, že príležitosti pribúdali, zistili sme, že už nemáme viac privátnych peňazí a musíme odísť od konceptu family office a otvoriť sa novým investorom. Fond vznikol v Česku podľa regulácie Českej národnej banky, ale máme aj slovenských limited partnerov (súkromných investorov, ktorí vložia do venture kapitálového fondu peniaze, pozn. red).
Akú úlohu v tejto komunite zohrávajú vzťahy?
