Keď vám v čase veľkej hospodárskej krízy v automobilke povedali „berieme vás“, opantal vás iba pocit veľkej úľavy. To však nebol prípad Olgy Madar. Veľmi ju rozhnevalo, keď zistila, že ju v Chrysleri zamestnali len preto, lebo bola vyhlásenou softbalovou chytačkou a dobre zapadla do podnikového športového tímu. To rozhorčenie ju vlastne nasmerovalo až k funkcii prvej dámy amerických odborov.
Pavol Maďar, ako aj mnoho jeho krajanov, vymenil beznádej a biedu v Uhorsku za riziko a drinu v Spojených štátoch. V roku 1900 emigroval zo Sečovskej Polianky a odišiel do uhoľných baní na severovýchode Pensylvánie. V jeho prípade sa risk vyplatil, banské práce prežil v zdraví a po šestnástich rokoch za oceánom si v mestečku Sykesville založil vlastný obchod.
V roku 1916 sa im s manželkou Annou narodilo aj ich jedenáste dieťa – dcéra Olga. Ako malá zažila otcov podnikateľský rozkvet, keď si obchodník Paul Madar v dvadsiatych rokoch platil v miestnych novinách veľké inzeráty, v ktorých verejnosti ponúkal kvalitné múky či olivový olej.
Olga však videla aj otcov krach – po tom veľkom newyorskom burzovom v roku 1929 sa otrasy rozšírili po celej krajine a na mizinu dostali aj obľúbeného sykesvillského obchodníka.
Rodina sa musela zase raz sťahovať za lepším do Michiganu. No ani v centre amerického automobilového priemyslu nebolo jednoduché zamestnať sa. Olga si však na strednej škole spravila dobré meno ako talentovaná športovkyňa.
Madarovci to mali v rodine, jej mladší brat Elmer sa dostal do all-star tímu univerzitnej ligy amerického futbalu. Olga hrala pozemný hokej i basketbal, najviac však vynikala na pozícii chytačky v softbale, ktorá bola slabinou podnikového tímu u Chryslera.
„Prácu na páse mi vtedy ponúkli len preto, lebo som bola dobrá v softbale. Bolo to v rovnakom čase, keď iným ľuďom dávali výpovede. To bolo šialené! Hneď som si uvedomila, že by bolo potrebné v Chrysleri založiť odbory,“ povedala neskôr v rozhovore pre Oakland Tribune.
Keďže vtedy potrebovala peniaze, aby si mohla zaplatiť školné na univerzite a splniť si sen – stať sa učiteľkou, odložila svoj boj za férovejšie pracovné podmienky na neskôr.
Library of Congress, Newspapers.com
Cez vojnu. Fordova továreň Willow Run vyrábala počas druhej svetovej vojny bombardéry B-24. Pracovalo tu mnoho žien, istý čas aj Olga Madar.
Bombardéry a bowling
Brigádou u Chryslera si Olga naozaj zarobila na školu. Keď v roku 1938 promovala na Michigan Normal College, mohla sa ako prvá z celej rodiny Madarovcov popýšiť vysokoškolským titulom. Následne začala učiť žiakov telesnú výchovu a možno by sa tejto profesii venovala celý život, nebyť toho, že sa začala ďalšia svetová vojna a Spojené štáty potrebovali naštartovať svoj vojenský priemysel.