Firma GA Drilling bola označovaná za jeden z najsľubnejších startupov zo Slovenska. Cielene sa presunuli do USA a doma jednu dekádu takmer nekomunikovali. Dôvod? Nový vývoj a kontakt s gigantmi ropného priemyslu.
Prvýkrát sme sa s GA Drilling rozprávali v areáli pod bratislavskou Devínskou Kobylou. Na zemi ležali rozpraskané balvany, vedľa nich na sebe naukladané spálené a roztrhané oceľové rúry so zatuhnutými kvapkami roztaveného železa. Materiál, ktorý vyzeral, akoby ho zasiahol blesk alebo nejaký výbuch. V skutočnosti to bol výsledok vŕtacích experimentov s plazmou, pri ktorých teploty dosahujú päť až 20-tisíc stupňov Celzia. To je viac ako na povrchu Slnka. Práve pri týchto extrémnych teplotách sa hornina jednoducho začne rozpadať, taviť, vyparovať.
Dnes má GA Drilling na Slovensku jeden office neďaleko Železnej studničky. Žiadne laboratóriá, žiadne testovanie, žiadne popraskané balvany tu už nenájdete. Všetko ostatné, ľudia, technológia, zákazníci, sú v americkom Houstone, v Nórsku, v Brazílii.
Archív GA Drilling
Medzi týmito dvoma miestami leží viac ako dekáda. Na jednej strane je titulka Forbesu z roku 2015, kde v titulkovom rozhovore zakladateľ Igor Kočiš hovoril o 70 až 80 percentách cesty k trhu. Na druhej dekáda relatívneho ticha na Slovensku a zámerný záber na zákazníkov v USA a vo Veľkej Británii. Do toho ropná kríza, pandémia, zúženie tímu, presun holdingu do USA. Avšak teraz, po 10 rokoch vývoja, prišli s novým zariadením s názvom NexTitan, ktoré prvýkrát v histórii firmy vŕta v reálnych podmienkach u zákazníkov. Prvé komerčné kontrakty sú podpísané. Zariadenie si už vybrali partneri ako Nabors Industries a Petrobras čaká na pilotné vrty v Brazílii.
Ako je už možno zjavné, príbeh GA Drillingu nie je rozprávaním o tom, ako slovenský startup senzačne vyvŕtal dieru do biznisového sveta. Je to príbeh o tom, čo taký pokus reálne stojí a prečo niektoré veci trvajú presne tak dlho, ako musia.
Sen, ktorý mal zlý timing
Bolo to v roku 2007. Igor Kočiš, jeho otec Ivan, brat Dušan a priateľ z vysokej školy Tomáš Krištofič mali pred sebou štúdiu Technickej univerzity vo Viedni, ktorá porovnávala nekonvenčné technológie vŕtania – vodný lúč, laser, elektrická plazma, chemická plazma. Záver štúdie bol jasný: elektrická plazma má najväčší potenciál. Štyria menovaní sa rozhodli založiť firmu a nazvali ju Geothermal Anywhere. Ambíciu svojho podnikania ukryli priamo v jej názve: geotermálna energia kdekoľvek na svete, nielen na Islande alebo v krajinách s aktívnou sopečnou činnosťou, ale aj tam, kde je využiteľná energia hlboko pod povrchom. Teda aj na Slovensku.
Naplánovali si stretnutia s venture kapitálovými fondmi zo Silicon Valley. Mali aj termín – záver roka 2008.
Pätnásteho septembra 2008 padli Lehman Brothers. O niekoľko týždňov schválil americký Kongres sedemsto miliárd dolárov na záchranu bánk. „Pozitívna investičná atmosféra, ktorá priala cleantech projektom, sa razom zmenila na prostredie prezývané nuclear winter,“ hovoril Kočiš pre Forbes v roku 2015. Ich veľký sen sa pre nešťastné načasovanie zrútil ako domček z kariet.
Zakladatelia museli rýchlo vymyslieť inú cestu k financovaniu. Okrem seed investorov si zvolili európske štrukturálne fondy. Tie nie sú síce sexy, ale sú funkčné. V programovom období 2007 až 2013 získali štyri projekty z operačného programu Výskum a vývoj v hodnote niekoľkých miliónov eur. Rozbehli spoluprácu so Slovenskou akadémiou vied a univerzitami, využívali ich laboratóriá na prvé experimenty. Do roku 2011 mala firma 15 až 20 ľudí a prvé laboratórne modely. Prvý pivot GA Drilling preto nebol technologický, ale finančný. A ako sa ukázalo, práve to ich zachránilo.
Archív GA Drilling
V roku 2010 explodovala vrtná plošina Deepwater Horizon spoločnosti BP v Mexickom zálive. Takmer päť miliónov barelov ropy uniklo do mora. Náklady na čistenie a súdne spory rástli do výšky desiatok miliárd dolárov. Nové regulácie, ktoré po katastrofe prijali jednotlivé štáty, hovorili jasne: po skončení ťažby musí byť vrt uzavretý tak, aby nemohlo ani o sto rokov dochádzať k úniku. Náročnosť a nákladnosť ťažby narástla spôsobom, ktorý Kočiš porovnáva s jadrovými elektrárňami. Vybudovanie stojí veľa, ale takzvaný decommissioning, teda riadne uzavretie vrtu a kompletná demontáž infraštruktúry, stojí takmer rovnako.
Pre GA Drilling sa otvoril nový trh. Firma, ktorá pôvodne chcela zmeniť energetický mix sveta pomocou geotermie, hľadala cestu urýchlenia vstupu na trh a pragmaticky sa začala orientovať na ropný priemysel. Konkrétne na uzatváranie vrtov, kde jej plazmová technológia mohla priniesť zásadné úspory oproti tradičným metódam. V Severnom mori čakali stovky vrtov na uzavretie, náklady na každý z nich sa pohybovali v miliónoch až desiatkach miliónov eur.
Firma rozšírila tím na viac ako 70 ľudí. Otvorila pobočky v Londýne, Houstone a Abu Dhabi, získala šesť priemyselných partnerov globálnych rozmerov vrátane nórskeho Statoilu a amerického Weatherfordu či Saudi Aramco. Rakúska firma Schoeller-Bleckmann Oilfield Equipment vstúpila do GA Drilling ako strategický investor. Pre deep-tech firmu zo strednej Európy išlo o výnimočnú validáciu.
V júni 2015 vyšiel v Forbese o GA Drilling veľký článok. Fotenie sa konalo v spomínanom areáli pod Devínskou Kobylou. Kočiš hovoril o 70 až 80 percentách prejdenej cesty k trhu, o testovaní na ropných poliach v horizonte dvoch rokov. Firma bola príkladom toho, čo sa dá vybudovať v strednej Európe, keď máte správnu technológiu a dostatok odvahy.
O tom, čo sa stalo potom, Forbes dlho nepísal.
