Tržby spoločnosti Embraco Slovakia presahujú 260 miliónov eur a zamestnanci hranicu možného. Firma musela po pandémii prepustiť 850 ľudí a vymyslieť, ako zastaví klesajúce tržby aj zhoršujúcu sa náladu v tíme. Podarilo sa. Od jedného z najväčších zamestnávateľov na východnom Slovensku sa teraz učí celý svet.
Zrejme nič nevystihuje situáciu v Embracu spred dvoch rokov viac ako nasledujúca otázka: „Tak čo, o koho prídeme dnes?“
Začiatkom roka 2022 nedokázala firma už viac odolávať inflačným tlakom a zvyšujúce sa výrobné náklady musela preniesť do cien finálnych produktov. Špecializuje sa na kompresory do chladničiek a ďalšie chladiace systémy.
Cena lodného kontajnera v tom čase stúpla z tisícosemsto eur na deväťtisíc, elektrickej ocele z osemsto na tisícosemsto eur a ostatných materiálov priemerne o takmer šesťdesiat percent.
„Spôsobilo to stratu konkurencieschopnosti voči ázijským výrobcom a prepad objednávok o štyridsať percent,“ približuje generálny riaditeľ Embraca Tomáš Kandra. Výsledkom bol pokles z 5,9 milióna vyrobených kompresorov na 3,3 milióna a z 2 300 zamestnancov na 1 450.
Pachuť v tíme by bola takmer zaručená, keby nešlo o spoločnosť ocenenú za inovatívny čin roka. Vždy sa dokáže vynájsť.
Posledný pokus
Keď chceme pochopiť, vďaka čomu dokáže Embraco generovať rovnako veľké tržby pri výrazne nižších objemoch výroby a čo mu pomohlo prežiť zložité postpandemické obdobie, bude potrebné vrátiť sa pár rokov dozadu.
Bolo leto 2019 a Tomáš Kandra vymyslel teóriu, ktorou sa dá opraviť čokoľvek. Firmy, rodiny, stroje… aj nedeľný obed. Volá sa „niečo je zle“ a dá sa použiť v akejkoľvek situácii, pretože vždy je niečo zle, aj keď neviete čo.
„Doma na záhrade som zorganizoval barbecue a pozval som manažment. Povedal som manažérom, že niečo je zle a že spoločne musíme nájsť, čo to je,“ spomína Tomáš Kandra na obdobie, keď sa stal výrobným riaditeľom. Firma vtedy nedokázala pokrývať dopyt a pribúdali technické aj organizačné problémy spojené s nízkou motiváciou.
Keď Tomáš Kandra nastúpil ako štvrtý výrobný manažér za tri roky, už takmer nikto neveril, že sa mu s tým podarí niečo urobiť. Beznádejný začínal byť aj vtedajší generálny riaditeľ Marcelo Borba.
„Juraj, bude to môj posledný pokus. Čo myslíš, je to dobrá voľba vymenovať za výrobného riaditeľa Tomáša Kandru? Doteraz bol len kvalitár, zodpovedal za zákaznícke reklamácie a robil výrobného manažéra,“ spýtal sa Marcelo Borba mentora a odborníka na zavádzanie zmien Juraja Surmu. Od neho dostal odobrenie. Borba, energický Brazílčan, pre ktorého bola Spišská Nová Ves štvorročnou prestupnou stanicou medzi čínskym Pekingom a brazílskym mestom Joinville, mu dal napokon zelenú.
