Výtvarník a horolezecký nadšenec Štefan Papčo má dva „základné tábory“ – približne polovicu roka tvorí doma v Ružomberku a zvyšok vo svojom druhom domove Bruseli. Motív hory preniesol aj do sochy Imricha Karvaša. Päť metrov vysokej a 13 ton ťažkej sochy prvého guvernéra Slovenskej národnej banky, ktorá stojí pred jej budovou.
Do Ružomberka prichádzame v daždi a zatiaľ čo sa naše auto šplhá úzkymi uličkami k ateliéru Štefana Papča, nad okolitými lesmi sa vznáša sivobiely vlhký opar. Fakt, že tu žije a tvorí sochár, je všetkým okamžite jasné. Prístup k ateliéru lemujú haldy kameňa a dreva.
Na privítanie nám uvarí kávu na malej plynovej bombe v mokka kávovare, a keď sa ho pýtam, či si aj horolezci pri výstupe varia kávu v „koťogó“, usmeje sa a poznamená: „Možno tak v základnom tábore.“
Štefan Papčo vyrastal uprostred vysokohorskej prírody a v horách, najmä vo Vysokých Tatrách je ako doma. Ako umelec má dva základné tábory. Asi polovicu roka tvorí doma v Ružomberku, zvyšnú polovicu žije a pracuje vo svojom druhom domove v belgickom Bruseli. Spoločne s manželkou, výtvarnou umelkyňou Luciou Papčovou, a ich šiestimi deťmi si tam vytvorili druhé plnohodnotné zázemie.
Robo Homola
V priestrannom ateliéri plnom sochárskych materiálov a náradia sa nachádza niekoľko objektov v rôznom štádiu rozpracovanosti. Od páperovej bundy z dreva, ktorá z diaľky vyzerá na nerozoznanie od pravej, cez viacero sôch zo série Občania a ďalších Papčových umeleckých sérií.
