Slovensko si po prvých dvoch mesiacoch roka predajom štátnych dlhopisov požičalo už približne 60 percent z celoročného plánu. Namiesto pôvodne plánovaných 10 miliárd eur si tak môže tento rok nakoniec požičať 11 až 13 miliárd eur, čo by bolo najviac od pandemického roka 2020. V aktuálnej analýze na to poukázal hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.
Posledný februárový týždeň predal štát investorom nové dlhopisy za tri miliardy eur. Za január a február si tak požičal spolu už približne 6,5 miliardy eur v nominálnej hodnote a na účet dostal asi 5,8 miliardy eur, priblížil analytik. Dôvodom tohto rozdielu je relatívne vysoký diskont, teda zníženie ceny pri niektorých dlhopisoch.
„Po dvoch mesiacoch z deviatich, kedy sa robia obchody, keďže počas leta a v závere roka sa obvykle na trhy s pôžičkami nevstupuje, sme na úrovni okolo 60 percent pôvodného ročného plánu,“ zhodnotil Gábriš.
2 min
2 min
Rana pre Rusko. Putin priznal nedostatok paliva v niektorých ruských regiónoch
3 min
3 min
Technologické giganty vykupujú čipy. Podľa odborníkov môžu počítače a mobily zdražieť až o stovky eur
2 min
2 min
Trumpova vláda rieši zákaz pre Anthropic. Vráti sa model Fable 5?
1 min
1 min
Japonsko má virtuálnu policajtku, na starosti má špeciálnu agendu
2 min
2 min
Americké akcie zakončili týždeň poklesom, oslabil aj dolár
2 min
2 min
Trump sa opäť vyhráža: 100-percentné clo na toho, kto zavedie daň z digitálnych služieb
2 min
2 min
Aktíva fondu J&T Arch v prvom štvrťroku stúpli o 120 miliónov na 8,5 miliardy
2 min
2 min
Duslu sa vlani darilo, dosiahlo zisk 10 miliónov
3 min
3 min
Maďarsko chce splniť podmienky na prijatie eura okolo roku 2030, povedal premiér
2 min
2 min
China Eastern si objednali od Airbusu 25 lietadiel A330neo pre diaľkové trasy
2 min
2 min
Krym, ktorý zápasí s nedostatkom pohonných hmôt, vyhlásil núdzový režim
3 min
3 min
Skupina Foxconn chce vstúpiť na európsky trh s elektromobilmi, má deväť modelov
2 min
2 min
Slovensko zasiahli horúčavy, hrozí, že padne rekord. Železničiari spomalia vlaky na osemdesiatku
2 min
2 min
Šéf koncernu Volkswagen chce zrušiť až 100 tisíc pracovných miest, tvrdí nemecký magazín
3 min
3 min
Penta expanduje do Estónska, kupuje najväčšieho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o seniorov v krajine
Pri výhľade na zvyšok roka treba podľa neho zohľadniť priemerný predaj okolo 500 miliónov eur v štandardných aukciách dlhopisov počas zostávajúcich siedmich „obchodných“ mesiacov.
Okrem toho harmonogram na tento rok spomínal aj dva alebo tri tzv. syndikované predaje, pri ktorých je výnimočné umiestniť menej ako 1 miliardu eur.
„Za celý rok tak zrejme smerujeme s pôžičkami k úrovni okolo 11 až 13 miliárd eur, čo je najviac od „covidového“ roku 2020 (13,2 miliardy eur),“ vyčíslil Gábriš.
Pripomenul, že vývoj verejných financií a pokles ratingu zatiaľ od jednej agentúry majú vplyv na rast rizikovej prirážky slovenských dlhopisov. Voči nemeckým štátnym dlhopisom, ktoré sa považujú za najmenej rizikové, bola pri februárovom predaji prirážka približne 130 bázických bodov. Slovenská republika tak v súčasnosti platí za riziko pri pôžičke na desať rokov spomedzi členov eurozóny najviac po Taliansku a na druhom mieste sa priebežne strieda s Litvou.
Na druhej strane, Slovensko stále ťaží z členstva v eurozóne, ktoré nám umožňuje prístup na spoločný eurový dlhový trh, zdôraznil ekonóm.
„Predstaviť si, ako by to bolo mimo eurozóny, nie je zložité. Stačí sa pozrieť do susedného Poľska, kde sa neplatí eurom,“ upozornil. Susedná krajina s veľmi podobným ratingom platí za pôžičku na desať rokov úrok takmer 300 bodov nad nemeckými dlhopismi. Ďalší sused Maďarsko, ktoré má horší rating, platí rizikovú prirážku takmer 400 bodov.
Slovensku doteraz podľa analytika pomáhali aj pozitívne očakávania o rýchlom znižovaní úrokov Európskej centrálnej banky (ECB), na čom by mohli držitelia dlhopisov zarobiť. Varoval, že so štartom poklesu sadzieb sa tento priestor zredukuje.
Za ďalšiu pomoc označil tzv. program PEPP, v ktorom ECB ešte stále v rámci „udržiavacích“ akcií dokupuje na svoje účty dlhopisy najmä členských krajín. To, koľko štát platí za dlhopisy, je podľa Gábriša dôležité z viacerých dôvodov.
„Nazbieraný dlh odovzdáme svojim deťom a v rámci medzigeneračnej solidarity by sme na to mali myslieť. Druhým dôvodom môžu byť napríklad úroky na úvery na bývanie. Aj ich výška závisí okrem iného od podmienok finančných trhov, alebo inými slovami aj od toho, koľko platí štát za požičiavanie peňazí,“ dodal.
