Pred 62 rokmi s manželom kúpila jeden starý dom v Zell am See, synovi teraz hotelierka Gisela Holleis odovzdala malé impérium.
Tvrdí o sebe, že už je na dôchodku. A vo veku 95 rokov by to tak už naozaj malo byť. Ak ju však pozorujete v loby jej päťhviezdičkového hotela Salzburger Hof, veľmi rýchlo pochopíte, že všetko je inak. Pohľadom skontroluje každý detail, prehodí pár slov s recepčnou a je vám jasné, že hotelierkou bude navždy.
A aby tieto slová potvrdila, tak novinára štyridsiatnika púšťa prvého do dverí. Protesty o tom, že dámy majú prednosť, razantne zamietne. „Tu má prednosť vždy hosť,“ povie síce s úsmevom, ale vy pochopíte, že protestovať nemá zmysel.
Gisela Holleis už odovzdala žezlo svojmu synovi Wilfriedovi a teší sa na to, že sa k nemu pridajú aj vnúčatá, ktorých má päť. Užíva si roky na dôchodku v luxusnej vile a na dovolenkách? Nie. „Som v tomto hoteli. Žijem tu a bývam v služobnom byte. Nepotrebujem žiadnu vilu a prehnaný luxus,“ hovorí žena, ktorá desaťročia budovala svoj hoteliersky biznis.
Náš rozhovor sa odohral na jeseň minulého roka. Boli sme posledným médiom, s ktorým sa Gisela Holleis rozprávala. Pred pár týždňami, žiaľ, jej pozemská púť skončila. Pripomeňme si jej inšpiratívny príbeh.
Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Syn Wilfried s úsmevom odpovedá na otázku, ako sa dostal k hotelierstvu. „Narodením. Keby moji rodičia vlastnili firmu na mramor, dnes by som pracoval s mramorom. Vždy ma bavilo stavať a realizovať nové veci, a to je na tom to krásne. Zrekonštruoval či postavil som už osem hotelov; to bola vždy výzva. Ako dieťa chce človek robiť všeličo, ale ja som do tridsiatky študoval obchodnú administratívu a napísal tri knihy. Bol som na ceste k akademickej kariére. Moje knihy boli o hotelovom manažmente a ekonómii. Takže k téme.“
Začala starým domom
