Príbeh Manh Tung Nguyena je epopejou o sile ľudského ducha a odhodlaní vzdorovať nástrahám života. Od skromných začiatkov na trhovisku v hornosliezskom meste Krnov sa dostal k vybudovaniu rozsiahlej obchodnej skupiny, ktorá okrem zárobkov úspešne prepája českú a vietnamskú spoločnosť.
Jeho cesta bola náročná. V detstve ho poznačila rodinná tragédia, boj s identitou a šikanovanie zo strany okolia. Negatívne udalosti v živote dokázal premeniť na priebojnosť a túžbu pomáhať druhým. Dve desaťročia obetoval prepájaniu Čechov s Vietnamcami a prehlbovaniu vzťahov medzi týmito národnosťami. Jeho zásluhou vzniklo niekoľko organizácií a spoločností.
Za zmienku stojí neziskové združenie Viet Up zaoberajúce sa životom mladých Vietnamcov v Českej republike, ktoré spoluzakladal s ďalšími členmi, organizácia CZECH VIET alebo obľúbený gastro sprievodca Sapa Trip, ktorý vás zavedie na známu pražskú tržnicu, a to nielen na ochutnávku tradičných vietnamských jedál. Cena trojhodinového zážitku v srdci vietnamskej komunity sa začína na 40 eurách a podľa požiadaviek sa môže vyšplhať na 240 eur.
Každý útvar si podľa neho žije vlastným životom. Ako sám priznáva, rýchlo sa pre veci nadchne, ale málokedy ich dokončí. Väčšinu projektov preto odovzdal mladým schopným ľuďom, ktorí ich posúvajú ďalej. Tungov obrat za minulý rok zo všetkých aktivít presahuje 900-tisíc eur.
Ťažké detstvo
Mohlo by sa zdať, že život Manh Tung Nguyena bol od narodenia sprevádzaný nepriazňou osudu. Narodil sa v roku 1989 v Československu, ktorého politická a spoločenská klíma nebola priaznivá pre cudzincov. Detstvo prežil na trhu v Krnove neďaleko poľských hraníc. „Mal som prísnu výchovu, pretože som pochádzal z vojenskej rodiny. Otec bol ten, ktorý určoval pravidlá,“ pripúšťa tridsaťpäťročný podnikateľ pri šálke zázvorového čaju.
Otec zomrel na nádorové ochorenie mozgu, keď mal Tung štrnásť rokov. Starostlivosť o duševne chorú matku a mladšieho brata ho navyše prinútila prevziať zodpovednosť za celú rodinu a zarábať.
Foto Michael Tomeš/Forbes Česko
V jedenástich rokoch začal brigádovať predávaním novín a uvedomil si pritom výhodu: bol iný ako ostatní. Bol jediný kamelot vietnamského pôvodu v okolí s perfektnou češtinou, zákazníci si ho rýchlo zapamätali a obľúbili. V tej chvíli pochopil, ako obrátiť odlišnosť vo svoj prospech.
Bol nižší ako väčšina detí v jeho veku. Pre svoj vzhľad sa bežne stretával s posmechom okolia a nevyhýbal sa ani fyzickým konfliktom. „Nie som Číňan, som Vietnamec. Mali by ste si zopakovať geografiu,“ zvykol odvrávať predtým, ako ho na ulici napadli dvaja starší chlapci.
„Prišiel som domov s monoklom a otec mi vynadal, že sa ako chlapec neviem brániť,“ spomína. Nespočetné množstvo podobných situácií podnietilo mladého Tunga, aby sa začal venovať grécko-rímskemu zápaseniu a neskôr boxu. Práve bojové umenia mu otvorili dvere do komunity Grékov a Rómov, ktorí ho prijali medzi seba.
„Páčilo sa mi, že držali spolu,“ hovorí a priznáva, že to bolo prvýkrát, čo sa stretol s pocitom súdržnosti, ktorý vietnamskej komunite chýbal. Necítil sa ako Čech ani Vietnamec. Po otcovej smrti sa boj s identitou vyostril. Blízkemu okoliu vyčítal, že sa k jeho rodine obrátili chrbtom a dokonca rozmýšľal nad opustením vietnamskej komunity.
Foto Michael Tomeš/Forbes Česko
„Otcovi najprv povedali, že sa o deti nedokáže postarať a že nás má poslať do sirotinca. Keď zomrel, začali poučovať mňa,“ hovorí o trpkej spomienke z obdobia, keď bojoval sám so sebou.
