História totiž ponúka niekoľko známych prípadov, keď slepý trust poškodil spoločnosť, ktorú chcel jej pôvodný majiteľ uchrániť. A v niektorých situáciách nezabránil ani politickým škandálom.
Čo sa teda stalo s tými, ktorí umiestnili svoje aktíva do štruktúry slepého trustu?
Nikdy sa o slepých trustoch v našom geografickom prostredí nehovorilo viac ako teraz. Dôvod je jednoduchý.
Pôvodom slovenský miliardár Andrej Babiš oznámil, že svoj konglomerát Agrofert umiestni do trustovej štruktúry, ktorá mu umožní prerušiť všetky ekonomické a vlastnícke väzby na spoločnosť.
Tento krok má zaistiť, aby nemohol byť obvinený zo stretu záujmov vo svojej politickej funkcii. A zároveň mu to vydláždi cestu k premiérskemu kreslu.
„Pán Babiš sa chce úplne odrezať od svojho majetku. Pravidlá, ktoré predstavil, sú prísne. Ide o veľmi striktne definovanú štruktúru,“ povedala pre Forbes Lucie Krotilová z advokátskej kancelárie Portos.
Slepé trusty majú po celom svete dlhú históriu a politici ich využívali, keď sa potrebovali odrezať od svojich vlastných podnikov. Pôvodný cieľ bol jasný.
Vyhnúť sa akémukoľvek podozreniu, že by z pozície štátnej moci mohli nepriamo zvýšiť hodnotu ich spoločností.
No dopadlo to… Pozrite sa sami.
Jimmy Carter
SITA/AP
Bývalý americký prezident Jimmy Carter previedol rodinný podnik do slepého trustu ešte v roku 1977, pred svojou inauguráciou. V tom čase sa jeho spoločnosť špecializovala na pestovanie, skladovanie a triedenie arašidov.
Do tej doby to bol regionálne významný poľnohospodársky podnik a hlavný zdroj príjmov pre jeho rodinu.Po prevode do slepého trustu prevzala riadenie atlantská advokátska kancelária.
Carter nemal právo byť akýmkoľvek spôsobom informovaný o riadení spoločnosti a nemohol zasiahnuť v čase, keď sa trh s arašidmi zrútil a odvetvie zasiahli závažné suchá a nepriaznivé úverové podmienky.
Kombinácia nepriaznivých cien a manažérskych rozhodnutí, na ktoré nemal žiadny vplyv, nakoniec viedla Carterove podniky do vážnych finančných ťažkostí a na konci jeho funkčného obdobia bolo jasné, že rodina stratila prakticky celú hodnotu pôvodného podniku.
Podobné mechanizmy v rôznych formách používali aj iní americkí prezidenti, vrátane Ronalda Reagana, Georgea H. W. Busha a Billa Clintona, ktorí svoje investičné aktíva umiestnili do slepých trustov, aby sa počas výkonu funkcie vyhli konfliktom záujmov.
Tony Blair
Wikimedia (voľné dielo)
Tony Blair založil slepý trust v roku 1997 po nástupe do úradu, aby oddelil financie svojej rodiny od svojej funkcie premiéra. Blair sa však dostal do problémov, keď vyšlo najavo, že fond bol použitý na financovanie nákupu bytov v Bristole jeho manželkou Cherie.
Táto transakcia okamžite vyvolala otázky, či bol fond skutočne slepý, keďže rodina jasne ovplyvňovala spôsob správy majetku. Táto aféra podkopala dôveru v celý mechanizmus a stala sa príkladom toho, ako môže slepý trust zlyhať, ak politik a jeho blízki spolupracovníci nie sú úplne oddelení.
Blair nebol jediným britským politikom, ktorý využil slepý trust – bývalá premiérka Theresa Mayová urobila rovnaký krok a neskôr bola kritizovaná za to, že tak neurobila ešte v čase, keď bola ministerkou vnútra.
Sebastián Piñera
Wikimedia
Sebastián Piñera previedol svoje aktíva do slepých trustov v roku 2010, keď sa stal čilským prezidentom, aby oddelil svoje vlastné obchodné záujmy od výkonu svojich povinností. Úder však prišiel, keď sa objavili informácie o predaji banského projektu Dominga.
Podľa zmluvy bola posledná časť kúpnej ceny podmienená schválením ďalšej fázy rozvoja bane vládou, čo okamžite vyvolalo podozrenie, že prezident by mohol nepriamo profitovať z rozhodnutia svojej administratívy.
Piñera sa tak ocitol pod tlakom vyšetrovania a pokusu o odvolanie. Jeho prípad sa dodnes uvádza ako príklad toho, že aj formálne správne nastavený slepý trust nemusí stačiť na rozptýlenie pochybností, ak sú transakcie pre verejnosť mimoriadne citlivé.
Michael Bloomberg
Michael Bloomberg. Foto: SITA/AP
Bloomberg umiestnil svoje obchodné aktivity do trustu v roku 2001, keď bol prvýkrát zvolený za starostu New Yorku. V tom čase bola jeho spoločnosť jednou z najrýchlejšie rastúcich mediálnych a dátových spoločností na svete, takže oddelenie sa od jej každodenného riadenia bolo pre Bloomberga nevyhnutnosťou.
Miliardár sa úplne vzdal svojej pozície generálneho riaditeľa, prestal sa podieľať na rozhodovaní a odovzdal spoločnosť profesionálnemu manažmentu.
Tento odstup však nepoškodil jeho podnikanie. Práve naopak. Počas jeho pôsobenia na radnici spoločnosť naďalej dramaticky rástla, expandovala do nových oblastí a jej hodnota sa niekoľkonásobne zvýšila.
Čierna ovca?
SITA/AP
Niektorí politici si naopak nezriadili slepé trusty a rýchlo sa stali terčom kritiky, pretože ich majetok zostal pod ich priamym vplyvom. Médiá to interpretovali ako otvorený konflikt záujmov.
Patrí medzi nich napríklad Donald Trump, ktorý nikdy nezriadil skutočný slepý trust a svoj majetok ponechal v štruktúre, ktorú naďalej kontroluje jeho rodina, čo viedlo k dlhodobému tlaku zo strany médií a odborníkov na etiku.
Podobné príklady poznáme aj z Európy. Taliansky premiér Silvio Berlusconi bol roky terčom kritiky, pretože si zachoval kontrolu nad svojimi mediálnymi a obchodnými aktivitami a nikdy neprijal slepý model, ktorý by ich oddelil od výkonu jeho funkcie.
Silvio Berlusconi. Foto: SITA/AP
Nicolas Sarkozy tiež čelil opakovaným kritikám za svoje väzby na podnikateľské kruhy, pretože ako francúzsky prezident nikdy nesúhlasil s nezávislým správcom majetku. Akékoľvek podozrenie týkajúce sa financovania kampane tak okamžite nabralo na sile.
Úloha správcu
Správca slepého trustu má v takejto štruktúre mimoriadne silnú pozíciu, pretože od momentu prevodu majetku preberá všetky rozhodovacie právomoci a zakladateľ už nemá možnosť do ničoho zasahovať.
Kľúčová je aj odmena správcu, pretože spôsob motivácie môže určovať štýl, akým je fond spravovaný.
„Odmena správcu slepého trustového fondu môže byť viazaná na percento zo zisku, ale môže to byť aj pevná suma. Toto sa pravdepodobne bude riešiť v zmluve mimo stanov fondu,“ hovorí Krotilová.
Podľa nej by v takomto prípade správca prevzal všetky akcionárske práva a na valnom zhromaždení by fakticky vystupoval ako jediný akcionár, pokiaľ by sa nerozhodol udeliť plnú moc niekomu inému.
„K štatútom fondu pravdepodobne nebudete mať verejný prístup, zakladateľ musí požiadať o zachovanie dôvernosti dokumentácie. Majú však na to plné právo. Pri zakladaní subjektov na správu rodinného majetku môže zakladateľ na základe právnych predpisov požiadať o utajenie dokumentu. Predpokladám, že Agrofert takýto krok urobí,“ uzatvára Krotilová.
