Návrh Európskej únie na poskytnutie reparačnej pôžičky Ukrajine čelí tlakom z rôznych strán, uviedla v Bruseli šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. Ku skeptickému táboru sa pridávajú ďalšie krajiny a Taliansko, Bulharsko, Malta a Česko sa pripojili k belgickej opozícii a vyzvali k „alternatívnym riešeniam“.
Osud reparačnej pôžičky pre Kyjev zabezpečenej zmrazenými ruskými aktívami je tak neistý, poznamenal server Euronews. O budúcej finančnej podpore pre Ukrajinu na roky 2026 a 2027 by mali rozhodnúť prezidenti a premiéri na summite EÚ, ktorý sa začína vo štvrtok.
Európska komisia pre rokovania navrhla dve možnosti, prvá je pôžička od Európskej únie, druhá reparačná pôžička zabezpečená zmrazenými ruskými aktívami. „Najlepšou možnosťou je reparačná pôžička a na tej pracujeme. Ešte tam nie sme a je to čoraz ťažšie, ale pracujeme na tom,“ vyhlásila Kallasová s tým, že na rokovaní zostáva ešte pár dní.
Vyhlásenia šéfky únijnej diplomacie prichádzajú po tom, ako v piatok Taliansko, Bulharsko, Malta a cez víkend Česká republika prišli s novými výhradami k reparačnej pôžičke. Doteraz znela kritika len zo strany Belgicka, Maďarska a Slovenska.
Únia blokuje okolo 210 miliárd eur ruských aktív. Hlavná časť, asi 185 miliárd eur, je držaná v európskom depozitárovi cenných papierov Euroclear v Belgicku, zvyšných 25 miliárd eur je v piatich bankách, najviac v Belgicku a Francúzsku.
Belgicko sa obáva možných právnych rizík a toho, že by sa mohlo dostať do problémov, ak by Rusko žiadalo odškodnenie či bolo potrebné peniaze urýchlene uvoľniť. Belgický premiér preto požaduje od ostatných krajín záruky, že „ak bude treba peniaze vrátiť, bude sa na tom podieľať každý členský štát“.
Opozícia
Aj nový český premiér Andrej Babiš sa cez víkend nechal počuť, že Česko nebude za nič ručiť. K Belgicku sa v piatok pripojili Taliansko, Bulharsko a Malta so spoločným vyhlásením, v ktorom vyzvali Európsku komisiu, aby preskúmala „alternatívne riešenia s predvídateľnými parametrami a výrazne menšími rizikami“.
„Z rôznych strán je vyvíjaný rôzny tlak, ale musíme sa na to pozerať jasne. Ostatné možnosti veľmi nefungujú. To sme už skúšali,“ povedala Kallasová. „Reparačná pôžička je založená na zmrazených ruských aktívach. To znamená, že nepochádza z peňazí našich daňových poplatníkov, čo je tiež dôležité,“ dodala s tým, že ide rovnako o jasný signál, že ak spôsobíte inej krajine podobné škody, musíte za to zaplatiť.
Reparačnú pôžičku by bolo možné schváliť len kvalifikovanou väčšinou a tak obísť určitý odpor, nie je potrebný jednomyseľný súhlas. Podľa Kallasovej je však dôležité, aby návrh podporilo najmä Belgicko, ktoré je hlavným správcom aktív.
