Verejnej diskusii o vládnych obligáciách chýba dôležitý aspekt. Dve percentá najbohatších získajú až 26 percent z celého výnosu.
Pri oznámení ďalšej emisie vládnych dlhopisov sa verejná diskusia strhla na to, či výnos porazí budúcoročnú infláciu. Hoci odpoveď je jednoznačná, takýto pohľad má niekoľko nepresností.
Najskôr pripomeňme, že za avizované dvojročné obligácie „pre ľudí“ sľubuje štát 2,7 percenta ročne a za štvorročné rovné tri percentá.
Pre porovnanie, v januárovej aukcii predal štát inštitucionálnym investorom dvojročné dlhopisy za priemerný výnos 2,26 percenta a päťročné boli v priemere za 2,87 percenta.
Avizované dlhopisy pre ľudí tak budú dotované vyšším úrokom než je trh ochotný zaplatiť. Znamená to, že pre štát budú drahšie ako klasická pôžička. Navyše, druhýkrát budú dotované daňovým oslobodením.
Keď kraľuje hotovosť
Ak by sme výnos porovnávali s potenciálom akciových trhov, samozrejme, že naň nestačí. My však žijeme v čase veľkej neistoty a držať hotovosť preto dáva zmysel. Robí tak aj legenda Warren Buffett.
Aj z tohto dôvodu som od ľudí, ktorí investovaniu rozumejú, počul, že tieto štátne dlhopisy nemusia byť zlý nápad. Cieľom nebude prekonať infláciu, ale minimalizovať náklady na držbu hotovosti.
Štatistiky ukazujú, že časť bohatých Slovákov, ale aj cudzincov tak naozaj uvažuje.
