Alojz Bernát pôsobí v oblasti energetiky viac ako štvrťstoročie. Ako zakladateľ spoločnosti ATA Green pomáha ľuďom lepšie rozumieť energiám, znižovať náklady a využívať vlastné zdroje. V rozhovore vysvetľuje, prečo vidí budúcnosť v prerozdeľovaní prebytkov elektriny medzi ľudí a v jej spoločnom využívaní a prečo by sme mali budovať zdroje tam, kde energiu aj spotrebúvame.
Ako vznikla myšlienka založiť ATA Green a čo bolo vaším cieľom?
V energetike pôsobím už viac ako dvadsaťpäť rokov a po takom čase som cítil potrebu posunúť svoje skúsenosti ďalej. Aj preto som založil ATA Green – aby som mohol ľuďom pomáhať lepšie rozumieť energiám a využívať ich efektívnejšie.
Nešlo mi o to, zbohatnúť na podnikaní, ale o to, aby ľudia lepšie rozumeli tomu, za čo vlastne platia. Väčšina zákazníkov netuší, kto je ich dodávateľ, čo robí distribučná sieť, aké sú poplatky, čo znamenajú čísla na faktúre. Vidia len konečnú sumu a zaplatia ju.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Chcel som to zmeniť. Zákazník, ktorý je vzdelaný a rozumie svojim právam, sa už nedá ľahko manipulovať. Preto je naším cieľom nielen predávať riešenia, ale aj vzdelávať.
Čomu sa dnes spoločnosť konkrétne venuje?
Robíme komplexné energetické poradenstvo a výstavbu fotovoltických elektrární pre domácnosti aj firmy. Ak chce niekto znižovať svoje náklady na energie, nestačí len kúpiť panely. Treba pochopiť, ako spotrebúva energiu. Preto robíme energetické audity, aby sme presne vedeli, aký veľký má byť zdroj a ako má fungovať v priebehu dňa či roka.
Základná filozofia je jednoduchá: najlepšia elektrina je tá, ktorú si vyrobím a hneď spotrebujem. Ak ju musím niekde ukladať alebo posielať preč a neskôr čerpať späť, už ma to stojí peniaze. Každému klientovi preto nastavujeme riešenie na mieru podľa jeho reálnej spotreby.
O koľko dokáže domácnosť s fotovoltikou znížiť náklady na energie? Aká je vstupná investícia a návratnosť?
Pri dnešných cenách elektriny je návratnosť pri domácnostiach relatívne dlhá. Ak by sme sa na to pozerali čisto matematicky, bez akýchkoľvek dotácií, hovorím o návratnosti „nekonečno“.
V momente, keď štát spustil program Zelená domácnostiam, sa však návratnosť výrazne zlepšila. Pri bežnej domácnosti je to približne osem až desať rokov.
Najlepšia elektrina je tá, ktorú si vyrobím a hneď spotrebujem. Ak ju musím niekde ukladať alebo posielať preč a neskôr čerpať späť, už ma to stojí peniaze.
Ľudia si však fotovoltiku nebudujú len preto, aby šetrili. Dnes ide najmä o energetickú nezávislosť – aby neboli úplne závislí od výkyvov cien a možných výpadkov v sieti.
Pri firmách, ktoré nakupujú elektrinu za trhové ceny, je návratnosť omnoho rýchlejšia, okolo štyroch rokov. Mali sme dokonca klienta, u ktorého vyšla návratnosť približne na jeden rok.
Mal však perfektne nastavený systém spotreby: presunul ju z nočných hodín na denné, keď panely vyrábali naplno. Výsledkom bol pokles spotreby prakticky na nulu.
Čo ľudí najviac motivuje investovať do fotovoltiky? Úspora, nezávislosť alebo ekológia?
Pre väčšinu ľudí sú na prvom mieste peniaze. Ak vidia, že im fotovoltika dokáže znížiť účty za energie, je to pre nich najsilnejší impulz.
V druhom rade je to túžba po väčšej nezávislosti, mať pod kontrolou svoju spotrebu a nebyť odkázaný na výkyvy cien. Až na treťom mieste býva ekológia, hoci to veľmi závisí od veku.
Mladší zákazníci častejšie vnímajú oba aspekty. Chcú šetriť, ale zároveň žiť udržateľne. U starších prevláda pragmatickejší pohľad na úsporu a stabilitu.
Ako sa za posledné roky zmenilo vnímanie obnoviteľných zdrojov medzi ľuďmi?
Verejnosť si na fotovoltiku už zvykla. Dnes je to bežná súčasť života a väčšina ľudí ju vníma pozitívne. Samozrejme, občas sa objavia obavy, napríklad z požiarov alebo z toho, čo bude s panelmi po skončení ich životnosti.
Treba však povedať, že panely sú z veľkej časti recyklovateľné. V budúcnosti sa z nich budú vyrábať nové, modernejšie a ešte efektívnejšie modely.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Čo sa týka bezpečnosti, dnešné systémy majú ochranné prvky, ktoré v prípade rizika okamžite znížia napätie z približne tisíc voltov na zhruba štyridsať v rámci jedného panelu. Tým sa eliminuje riziko požiaru a umožní sa bezpečné uhasenie.
Mení sa podľa vás aj správanie ľudí, keď si dajú nainštalovať fotovoltiku?
Určite áno. Kým zákazník nemá fotovoltiku, elektrinu berie ako samozrejmosť. Príde mu účet, zaplatí a ďalej to nerieši. Keď si ju však začne vyrábať sám, zrazu sa o ňu začne zaujímať. Sleduje aplikáciu, koľko energie vyrobil, koľko spotreboval a v akom čase.
Zároveň začne premýšľať, ako môže šetriť. Napríklad nepustí umývačku večer, ale na obed, keď svieti slnko a elektrina je v podstate zadarmo. Takto sa mení jeho správanie aj celé fungovanie domácnosti.
Ak sa tento prístup rozšíri, do pár rokov môžeme byť úplne inde, ako sme dnes. Znížime záťaž siete a splníme európske normy, ku ktorým sme sa zaviazali. A peniaze máme doma.
Spustili ste projekt All to All, ktorý má ambíciu prepájať výrobcov a spotrebiteľov elektrickej energie. O čo v ňom ide?
All to All je naše energetické spoločenstvo. Je to formát, ktorý umožňuje ľuďom, firmám či samosprávam vzájomne využívať elektrinu. V rámci takéhoto spoločenstva môžeme elektrinu vyrábať, prerozdeľovať, ukladať, prevádzkovať nabíjacie stanice. A to všetko bez potreby licencie, ktorú by inak musel mať každý subjekt zvlášť.
O denný chod a profesionalizáciu riešenia sa stará správca spoločenstva Ecomunita Magna, ktorý zabezpečuje, aby všetko fungovalo efektívne a v súlade s legislatívou.
V čom je tento model prelomový?
Predstavte si, že máte doma fotovoltiku, ktorá cez deň vyrába, ale vy ste v práci. Prebytky elektriny odchádzajú do siete, ako je to bežné. V takomto systéme sa dá energia prerozdeliť medzi členov spoločenstva, napríklad vašich susedov, rodičov či malé podniky.
V praxi to znamená, že sa šetrí na samotnej cene elektriny, teda na komoditnej zložke. Poplatky za prenos ostávajú, no aj tak ide o férovejší a výhodnejší model, v ktorom si členovia spoločenstva navzájom pomáhajú a využívajú to, čo by inak zostalo nevyužité.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Ak napríklad mesto povie, že si založí spoločenstvo, môže pomôcť chudobnejším občanom tým, že im dodá energiu lacnejšie, prípadne zapojiť mestské podniky, menších podnikateľov, školy či úrady.
Môže sa do projektu zapojiť každý?
ATA Green sídli v Bratislave, takže momentálne sú členmi All to All primárne subjekty z Bratislavského kraja, ale postupne sa rozširujeme. Zapojení môžu byť obyvatelia, malé podniky, obce aj vyššie územné celky.
Zatiaľ môžu byť v jednom spoločenstve len tí, ktorí majú rovnakého dodávateľa elektriny, v našom prípade spoločnosť Magna Energia. Od 1. januára budúceho roka sa to však mení a členmi budú môcť byť aj ľudia s rôznymi dodávateľmi, čo je veľký krok vpred.
Projekt All to All ponúkame najmä ako benefit pre našich klientov, ktorých všetkých osobne poznám. Ohlas je obrovský. Záujem má prakticky každý, komu sme túto možnosť predstavili.
Ako by podľa vás mala vyzerať „správna“ domácnosť budúcnosti z pohľadu ekológie aj efektivity?
Domácnosť by mala byť navrhnutá tak, aby sa jej energetická bilancia blížila k nule, teda aby spotrebovala približne toľko energie, koľko si sama vyrobí. Ak už mám vlastný výrobný zdroj, nemal by zbytočne zaťažovať distribučnú sieť.
Moje zlaté pravidlo je jednoduché: budujme zdroje tam, kde sa energia aj spotrebúva. Nie veľké solárne parky či veterné elektrárne, z ktorých musíme elektrinu prenášať na desiatky kilometrov. Tak šetríme nielen investíciu do káblov a prenosovú kapacitu, ale aj obrovské straty energie, ktoré pri transporte vznikajú.
O energetike hovoríte s obrovskou vášňou. Čo vás na tejto práci najviac baví?
Spokojnosť zákazníkov. Síce to môže znieť ako fráza, ale kto to nezažil, nevie si predstaviť ten pocit, keď vám človek po roku zavolá a povie: „Pán Bernát, naše očakávania sme prekonali.
Spotrebu sme neznížili o päťdesiat, ale o šesťdesiat percent.“ To je na nezaplatenie. Ten človek to povie susedovi, kolegovi, rodine a to je pre mňa najväčšia odmena. Keď sa klient cíti spokojne, som spokojný aj ja.
