MMF v dokumente navrhol aj riešenie, ako situáciu zvládnuť. Medzi jeho návrhy patrí kombinácia reforiem, rozpočtovej konsolidácie a spoločného zadlžovania.
Krajiny Európskej únie budú nasledujúcich 15 rokov čeliť vysokým výdavkom na obranu, energetiku a dôchodky. Ak sa nezmení ich hospodárska politika, spôsobí to neudržateľný rast verejného dlhu.
Priemerný dlh európskych krajín by tak za nezmenených podmienok mohol do roku 2040 vzrásť až na 130 percent hrubého domáceho produktu (HDP), teda zhruba na dvojnásobok súčasnej úrovne. Uviedol to podľa agentúry Reuters Medzinárodný menový fond (MMF) v dokumente určenom pre neformálne stretnutia ministrov financií EÚ.
MMF v dokumente navrhol aj riešenie, ako situáciu zvládnuť. Medzi jeho návrhy patrí kombinácia reforiem, rozpočtovej konsolidácie a spoločného zadlžovania.
Ak chce EÚ kritickému scenáru zabrániť, musia podľa MMF členské krajiny zlepšiť stimuly pre občanov, aby sa v rámci celého bloku zahŕňajúceho 27 krajín voľne pohybovali za prácou, a pre firmy, aby ich zamestnávali. Pomohli by tiež dôchodkové reformy a zvýšenie dôchodkového veku, či vládne záruky pre rizikovejšie investície do nízkouhlíkových a klimaticky odolných projektov, ktoré by mohli prilákať do týchto projektov súkromný kapitál.
EÚ by tiež mala integrovať svoje energetické trhy, uľahčiť občanom presun úspor v rámci bloku do ziskových investícií a zjednotiť právne predpisy, ktoré sa v súčasnosti často v jednotlivých krajinách líšia. A v neposlednom rade by sa vlády mali zhodnúť na tom, že inovácie, energetika a obrana predstavujú európske verejné statky a mali by byť financované prostredníctvom spoločného zadlženia, dodal MMF.
Spoločný dlh je v EÚ veľmi kontroverznou témou. Niektoré krajiny ako Španielsko, Taliansko alebo Francúzsko ho podporujú. Iné ako Nemecko a niektoré krajiny na severe sú ostro proti.
Podľa MMF by väčšina krajín EÚ napriek reformám stále potrebovala ozdraviť verejné financie, aby sa ich dlh dostal na zostupnú trajektóriu. Aj keď čím ambicióznejšie budú reformy, tým menej fiškálna konsolidácia bude potrebná. Ak však vlády nezačnú konať hneď, problém sa bude len zhoršovať.
„Prístup ‚preplávanie‘, ktorý doteraz prijalo mnoho krajín, naráža na svoje limity a pre reakciu na rastúce tlaky na výdavky sa javí ako nevyhnutne strategickejšia odpoveď,“ uviedol MMF. Realizácia zmien „po kúskoch“ alebo kozmetické úpravy budú podľa neho nedostatočnou odpoveďou.
