Ročne prichádzame vo svete o približne 25 jazykov. So slovami sa strácajú aj rôzne spôsoby vnímania sveta a znalosti o životnom prostredí. Mexiko je jedna z lingvisticky najrozmanitejších krajín. Pôvodné obyvateľstvo sa tu snaží o to, aby ich jazyky nevymizli.
Nízka útla žena v dlhej sukni a teplom svetri sa zohne k rastlinám na svojom dvore a menuje ich vo svojom rodnom jazyku – v jazyku skupiny pôvodného obyvateľstva Mixe. Hladí rastliny a niektorým nevie prísť na španielske meno. Loví v pamäti. Hoci je Eugenia Villegas Villegas učiteľka na miestnej základnej škole v dedine Totontepec Villa de Morelos a po španielsky hovorí plynulo, názvy niektorých rastlín pozná len v jazyku mixe. Znalosť o týchto rastlinách jej odovzdali predkovia, ktorí po španielsky nehovorili.
Noel Rojo
Vie presne, na čo sa ktorá rastlinka používa. Vyrába aj vlastné čajové zmesi, napríklad na liečenie stavu, ktorému miestni v španielčine hovoria susto. Ide o druh šoku pre dušu, ktorý môže mať za následok fyzické príznaky a to, čo západná medicína opisuje ako depresiu, úzkosť a posttraumatickú stresovú poruchu.
Nápoj na očistu tela po takomto šoku pripravovali už Eugeniine staré mamy a ona v tom pokračuje. To, či si podobný vzťah k tradičnej medicíne vytvorí aj jej dcéra a ostatní mladí ľudia v jej dedine, čiastočne závisí aj od toho, či budú hovoriť jazykom mixe.
