Medzinárodné právo bolo po desaťročia považované za neviditeľnú chrbticu svetového poriadku. Nebolo dokonalé, ale držalo pokope systém, v ktorom aj silní hráči aspoň predstierali, že rešpektujú pravidlá. Dnes sa táto konštrukcia začína viditeľne rúcať.
Pribúdajú konflikty, veľmoci stále častejšie testujú hranice dovoleného a ekonomické nástroje sa z technických opatrení menia na zbrane geopolitického boja. Pre firmy, investorov aj exportérov to má veľmi konkrétne dôsledky: svet je menej predvídateľný, menej stabilný a v mnohých ohľadoch aj menej spravodlivý.
„Vidíme posun k väčšiemu dôrazu na suverénne rozhodovanie štátov, s ktorým ide ruka v ruke klesajúca ochota nechať sa obmedzovať medzinárodným právom,“ hovorí Rostislav Pekař, partner advokátskej kancelárie Squire Patton Boggs. Podľa neho sa to neprejavuje len tak, že štáty častejšie porušujú normy, ale aj tým, že menia samotné medzinárodné zmluvy tak, aby ich zaväzovali menej. „Význam medzinárodného práva tým klesá,“ dodáva Pekař.
Podobne situáciu opisuje aj Filip Křepelka, vedúci Katedry medzinárodného a európskeho práva z Masarykovej univerzity v Brne. Podľa neho sa veľmoci nebudú riadiť medzinárodným právom tak, ako boli ochotné ešte pred desiatimi rokmi. Zásadnou zmenou je pritom aj rétorika. Zatiaľ čo predtým štáty svoje kroky aspoň právne vysvetľovali, dnes často ani nepociťujú potrebu to robiť.
