V stredu tento týždeň sa pohľady mnohých investorov upreli na štokholmskú burzu, kde debutoval najväčší poskytovateľ monitorovanej bezpečnostnej techniky v Európe – spoločnosť Verisure. Primárna ponuka akcií bola úspešná: firma získala približne 3,2 miliardy eur, jej akcie vzrástli o pätinu a Európa sa dočkala najväčšieho burzového vstupu od debutu Porsche v roku 2022.
Štokholmská burza už predtým viedla v rámci Európy podľa objemu nových emisií akcií – a tento týždeň si svoj náskok ešte upevnila. V tomto roku pritiahla približne toľko kapitálu ako všetky ostatné európske burzy dokopy.
Nie je to náhoda. Švédsko si svoj kapitálový trh budovalo celé desaťročia – daňovou politikou, dôchodkovými fondmi a inováciami v investičných produktoch. Výsledkom je mimoriadne aktívny retail, ktorý má na európske pomery nezvyčajne vysoký podiel úspor investovaných do akcií domácich firiem.
Rozvinutý kapitálový trh je jeden z motorov švédskeho hospodárstva, ktoré sa napriek malej populácii teší svetovému renomé. Švédske firmy dominujú v mnohých odvetviach a krajina sa stala kolískou desiatok globálne známych značiek. Zároveň má takmer najvyšší počet startupových „jednorožcov“ na hlavu v celej Európe – predbehlo ju len digitálne Estónsko.
Podľa údajov platformy Dealroom má Švédsko na konte 46 startupov s valuáciou nad miliardu dolárov, čo predstavuje 4,35 jednorožca na milión obyvateľov. Estónsko, kde žije len 1,4 milióna ľudí, je v tomto ukazovateli jediné pred ním.
Medzi bývalé švédske jednorožce patrí napríklad Spotify – dnes globálny líder v streamovaní hudby so 696 miliónmi aktívnych používateľov, z toho 276 miliónov predplatiteľov, čo predstavuje približne tretinu svetového trhu.
Ďalším príkladom je fintech Klarna, najväčší hráč v segmente „kúp teraz, zaplať neskôr“. Trh BNPL by mal tento rok dosiahnuť hodnotu 117 miliárd dolárov a Klarna si na ňom drží prvenstvo so 111 miliónmi zákazníkov a 970-tisíc obchodnými partnermi v Európe aj USA – s výrazným náskokom pred konkurenciou ako PayPal, Affirm či Afterpay.
Najznámejší švédsky podnikateľský gigant, ktorý vznikol dávno pred érou startupov, je, samozrejme, Ikea. Od roku 2008 je najväčším predajcom nábytku na svete s 487 obchodmi v 63 krajinách. K svetovo uznávaným švédskym značkám patria aj Ericsson – dnes popredný dodávateľ telekomunikačnej infraštruktúry, výrobca domácich spotrebičov Electrolux či Tetra Pak, ktorého názov sa stal synonymom pre revolučné kartónové obaly.
Ako Švédsko podporovalo kapitálový trh
- V roku 1984 vláda zaviedla produkt Allemansspar, ktorý umožnil bežným Švédom investovať do akcií. Do šiestich rokov existovalo 1,7 milióna takýchto účtov.
- V 90. rokoch dostali ľudia možnosť presmerovať 2,5 percenta dôchodkových príspevkov do fondov podľa vlastného výberu.
- V roku 2012 vznikli investičné sporiace účty, kde sa neplatia dane z kapitálových výnosov či dividend – namiesto toho sa zdaňuje celková hodnota účtu.
- A napokon: finančnému vzdelávaniu sa vo Švédsku venujú už na stredných školách.
Prečo práve Švédsko?
Prvým faktorom je živý kapitálový trh. Švédska investičná kultúra láka bežných ľudí aj inštitucionálnych investorov. Dôchodkové fondy dlhodobo držia a často aj navyšujú podiely v domácich akciách. Investovanie je vo Švédsku populárnejšie než kdekoľvek inde na svete – aj vďaka systematickej podpore štátu.
Druhým faktorom je globálne zmýšľanie švédskych podnikateľov. Keďže domáci trh je malý, firmy musia od začiatku premýšľať medzinárodne. Export dlhodobo tvorí viac než polovicu HDP krajiny. Výhodou je aj výborná znalosť angličtiny – v rebríčku English Proficiency Index je Švédsko štvrté na svete, hneď za Holandskom, Nórskom a Singapurom.
Tretím pilierom úspechu je dôraz na inovácie. V roku 2023 krajina investovala do výskumu a vývoja približne 3,6 percenta svojho HDP – výrazne nad priemerom OECD aj Európskej únie. Švédsky ekosystém tak dlhodobo produkuje silné technologické firmy a úspešný herný priemysel – s globálnymi hitmi ako Minecraft, Battlefield či Candy Crush Saga.
Napokon treba dodať, že Švédsko svoj úspech dosiahlo relatívne ekologicky. V energetickom mixe dlhodobo dominujú obnoviteľné zdroje a krajina patrí medzi lídrov v znižovaní emisií. Uhlíkovú daň zaviedla už v roku 1991 – dávno pred Európskou úniou – a postupne ju zvyšovala.
Tento článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Marek Tomanka.
