Predtým natáčal amatérske airsoftové videá a pôsobil v polícii, dnes cestuje po svete a je jediným Čechom a jedným z hŕstky fotografov, ktorí majú oprávnenie fotografovať pre luxusné hotely značiek ako Ritz-Carlton, St. Regis alebo Edition Hotels zo skupiny Marriott. Ako sa 34-ročný samouk zo severných Čiech dostal až na vrchol svetovej hotelovej fotografie?
Jiří Lízler ako 14-ročný prepadol airsoftu, neskôr sa dostal k polícii a trénoval so špeciálnymi jednotkami. Vždy ho však najviac bavilo zásahy natáčať. Od videí prešiel aj k fotografovaniu.
„Fotil som ľudí, ktorí ma zaujímali – tak som sa dostal napríklad ku Kovymu alebo Jirkovi Královi. Firemné portréty ma príliš nenapĺňali a zisťoval som, že najviac ma baví fotografovať architektúru,“ spomína 34-ročný fotograf na svoje začiatky pri raňajkách v hoteli W Prague, ktorého priestory s objektívom už tiež dôverne preskúmal.
Fotograf – samouk
Fotografiu v škole nikdy neštudoval, všetky postupy sa naučil z YouTube videí a svojpomocne metódou pokus–omyl.
„Sledoval som videá amerických a britských fotografov, ktorí sa veľa venovali aj oceňovaniu svojej práce,“ rozpráva. V tom čase už fotil pre realitné kancelárie a architektov a keď sa biznisové princípy, ktoré fungujú v zámorí, snažil aplikovať v Česku, narazil vraj na miestnu realitu, ktorá často nerieši licencie a nechápe nastavenie cenovej hladiny.
V roku 2016 získal Jiří Lízler svoju prvú zahraničnú objednávku – a to hneď do Kataru. „Bola to reklama pre výrobcu minerálnych vôd Rayyan Water. Našli si ma náhodou na Behance – chceli krajinu s ľuďmi podobnú tej, akú som mal vo svojom portfóliu. A tak som tam vyrazil s manželkou a kamarátom,“ hovorí Jiří Lízler.
Keď sa vrátil, uchádzal sa o podobné zákazky v českých reklamných agentúrach. Tie zaujal jeho prístup k fotografovaniu ľudí.
Jiří Lízler
„Platil som si vtedy online lekcie Američana Petera Hurleyho venované portrétu a vďaka tomu, že sa mu moje fotky páčili, som získal certifikáciu. A to som fotil len na Canon za 13-tisíc a so svetlami, ktoré som si sám vyrobil,“ hovorí Lízler s tým, že bol vtedy jediným schváleným fotografom tejto portrétnej platformy v Česku.
Plán B
Z ľudí však postupne prešiel na hotely. „Butikové hotely vyžadovali perfektnú kvalitu, ale zároveň mi dávali väčšiu dôveru a boli ochotné za náročnejšiu prácu zaplatiť,“ hovorí Jiří Lízler. Začínal v hoteloch Cosmopolitan a Imperial a postupne sa ozývali ďalšie hotely v Prahe. Pred covidom mal nafotenú už väčšinu tých päťhviezdičkových.
„Už od čias, keď som pôsobil v polícii, som bol zvyknutý, že je vždy potrebné mať plán B. A rôzne výzvy ma bavia aj na fotografovaní. Pri nových hoteloch pred otvorením polovica vecí ešte nefunguje, pri tých, ktoré sú v plnej prevádzke, bývajú orieškom hostia, ktorých pohodlie nesmie fotografovanie narušiť,“ hovorí fotograf, ktorý sa dokázal úzko vyprofilovať práve vďaka tomu, že konkurencia sa podľa neho takýmto výzvam skôr vyhýba.
Od Marriottu ešte ďalej
Dnes cestuje po celom svete a fotografuje luxusné rezorty na Mauríciu, v Saudskej Arábii, Ománe alebo Jordánsku a za svoju prácu zbiera jedno ocenenie za druhým.
Cesta za týmto snom odštartovala pri fotografovaní pre sieť hotelov Marriott. Keď nafotil tie pražské, zaujímal sa o to, ako by sa dostal do zahraničia, a narazil na odpoveď, že nie je „approved“ – teda certifikovaným fotografom pre tento hotelový reťazec.
Respektíve jeho 16 brandov, z ktorých každý má na fotografovanie iné požiadavky, ktoré musia presne zodpovedať identite danej značky. „Ide aj o detaily, kde stojí stolička alebo či sú tam správne čerstvé kvety,“ hovorí Lízler. Dovtedy podľa neho túto výsadu malo len pár ľudí zo zahraničia.
Dostať sa na zoznam fotografov, ktorí majú oprávnenie fotografovať po celom svete, nebolo ľahké.
